Ilustračný obrázok: Pixabay


Odchádzam tak ako vždy,
spolu so západom slnka
a jeho zlatom kotúči
vidím Tvoj úsmev.
Túžim sa ho dotknúť
aspoň končekmi prstov.
Si tak ďaleko,
no aj tak si mojou súčasťou.
Čas sa nedá zastaviť
a deň sa s nami lúči,
unavený sám sebou.
Nás však pohladí láska
nehou motýlich krídel,
ráno sa narodí nový deň
a život dostane nový zmysel.


Devana
Slnovratovo 3. 7. 2017
Starší článok

Neviditeľný muž

Novší článok

Propuknou závody ve zbrojení?


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *