Čukotský folklór, príbeh zapísaný v roku 1896 ruským etnografom V. G. Bogorazom pri rieke Molondo
Na brehu mora v zemi Lýren prišiel hladomor. Morskí ľudia zostali bez jedla a takmer všetci zomreli hladom, okrem dvoch ľudí – mladšieho brat a jeho staršej sestry. Aby brat nezomrel, kŕmila ho sestra tulením mäsom priamo z ruky, až pokiaľ nevyrástol na statného mládenca. Sestru bolelo, že sú jediní na svete, a veľmi trápilo, aby nevymrel ľudský rod.
,,Čo si len počneme, keď zostaneme bezdetní?“, vravela neraz svojmu mladšiemu bratovi, ,,nebude nikoho na svete a zem zostane prázdna. Ako to však spraviť? Možno tak, kto nás vidí? Čo povieš braček, je to hanba? Kto sa o tom dozvie? Sme jediní na svete.“
,,Neviem“, odpovedá brat, ,,je to príšerná vec, obludný hriech.“
Brat chodil deň čo deň hľadať potravu, a keďže zostali dvaja jediní na svete, jedla pre oboch bolo viac a viac. Sestra však stále sužovala a premýšľala: ,,Ach, ako to urobiť? Ako to len spraviť? Vymrie ľudský rod!“
Jedného dňa zavčas rána, tak ako každý deň, išiel brat na lov. Sestra išla rýchlo na morský breh neďaleko domu, postavila nový príbytok, obložila kožušinami a dnu povešala všakovaké mäso. Vrátila sa domov, čakajúc na brata.
,,Nikoho si cestou nestretol?“, pýta sa nevinne.
,,Kohože stretnúť, sestrička, veď sme iba my dvaja na svete.“
A ja som videla neďaleho brehu akýsi príbytok“, pokračuje sestra, ,,odkiaľ sa tam mohlo vziať? Žije tam jedna dievčina, ktorá prežila, a tiež je úplne sama. Nevidel si ju?“
,,Nie!“, prekvapene reaguje brat.
,,Nuž čo! Zajtra pôjdeš pozrieť do toho domu. Ak tam bude dievčina a bude sa ti páčiť, vezmi si ju za ženu. Inak braček môj, je nášmu rodu koniec!“
,,Dobre!“, odpovedá brat.
Choď, braček a odnes mäso, povedz, že je to náš dar. U nás je jedla nadostač. Pravda, zostanem sama, bude sa mi cnieť, ale čo už! Prenocuješ u nej, potom prídeš domov a prinesieš mi nové zvesti!“
Brat súhlasil a na druhý deň išiel na rybolov. Setra rýchlo utekala do druhého domu, prezliekla sa do nových šiat, ktoré tajne ušila, posadila sa na verandu, chvíľu vyšíva, až tu vidí prichádzať mladého muža.
,,Ako to? Hosť? Odkiaľ si sa tu vzal? Myslela som si, že som zostala jediná na svete.“
,,So sestrou bývame tuná neďaleko“, vraví mládenec a pozorne pozerá na dievčinu. Je ako jeho sestra, a predsa je trošku iná. Iné šaty, iný smiech, iný hlas, iná chôdza. Len tvár je rovnaká, no ako sa dá zmeniť tvár? Pozerá, pozerá a premýšľa, čo je to za dievčinku? Och, tvár taká podobná na sestru. Alebo ako? Nie, nie! Je iná! Chôdza, reč, smiech, hlas – všetko je iné. A sama sestra povedala, že všetky ženy sú si veľmi podobné. Veru, nie! Nie je to moja sestra, aj keď je takmer rovnaká.
,,Vojdi dnu“, vytrhne ho dievčina z úvah, ,,a prezuj sa.“ Prináša obuv aj čistý odev, ktorý predtým ušila, veľkosťou priamo na neho a hanblivo klopiac zrak, pokračuje: ,,Teraz ťa nakŕmim.“
,,Ja som jedlo priniesol“, povie zmätene mládenec a ukazuje úlovok, ,,tuná, tuleňa.“
,,Mám svoje jedlo“, oponuje mu dievča.
,,A odkiaľ berieš mäso?“
,,Sama chodím na lov. Naučila som sa, keď všetci zomreli, veď kto by mi inak pomohol?“
Priniesla jeleňa, tulenie sadlo a pečie na ohni, popritom pohľadom zvádza mládenca. Mladý muž premýšľa nad sestrinými slovami o vyhynutom ľudskom rode, o tom, že jednému smutno je na zemi, a možno by nebolo zlé mať vedľa seba ženu. Bohužiaľ, tvár je rovnaká ako sestrina. Či nie? Veď chôdza je iná, iný hlas, iný smiech. Ale tento dom, odkiaľ sa tu vzal? Nikdy ho predtým nevidel. Vari nevyrástol zo zeme sám od seba?
Obaja ešte nespia, muž hovorí: ,,Áno, staršia sestra ma poslala. Vraví mi – tam osamelá dievčina, choď a vezmi si ju za ženu, žeby neodišla. Ak by si súhlasila, povedz…“
,,Tak je! Sama žijem na zemi, dlho som nepočula ľudský hlas, a reč som takmer zabudla. Aj teraz hovorím s námahou. Keby som vyrastala s niekým, ako ty, ľahšie by som rozprávala. A ak by som mala možnosť žiť vedľa niekoho, oboma rukami by som ho chytila.“
Mlčí brat, mlčí aj sestra. Premýšľa, ako dobre by bolo oženiť sa a rozmnožiť svoj rod. Ale tá tvár! Prídem domov a lepšie prizriem sestre, či naozaj je až taká podobná. Takto sa upokojuje jeho duch, plný protichodných emócií. Nakoniec povie: ,,Mám staršiu sestru, ktorá ma sem poslala. Doma s ňou porozprávam, je staršia, múdrejšia. A keď bude súhlasiť, vrátim sa k tebe, hoci sama povedala – prespi tam.“
,,Áno“, odpovedá dievčina, ,,rozumne sa porozprávajte, ja počkám na teba.“
Vyšiel mládenec z príbytku dievčiny uprostred tmavej noci. Akonáhle za sebou zatvoril dvere, premenila sa na myš a rýchlo prebehla do ich spoločného domu, tu sa opäť premenila na ženu, rýchlo zaplietla vrkoče a ľahla spať.
Otvoria sa dvere a brat vojde dnu. ,,Vari si zle pochodil?“, pýta sa ospalo sestra a sadá na posteľ. ,,Prečo si sa vrátil a nie si s ňou? Ty si sa neoženil?“
,,Nie“, odpovedá brat, ,,ešte nie, prišiel som domov, lebo som sa bál, že budeš smutná a bude sa ti cnieť v samote.“
,,Nech! Nemysli teraz na mňa! Prečo takto premýšľaš? Nech zostanem sama! Čo tam po tom! Nebude mi samej smutno! Budeš nablízku a keď bude treba, vždy môžeš prísť! A ak je ešte niekto živý, určite pôjde okolo a nájdem si muža aj ja!“
,,Dobre“, hovorí váhavo brat, ,,zajtra sa tam vrátim a zostanem.“
,,Ak však budeš súhlasiť, o tri dni sem príď, povieš mi všetky novinky.“
Odišiel brat ráno na lov, rozlúčil sa so sestrou. Len čo vyšiel, premenila sa na myš a prebehla do nového príbytku. Obliekla sa do pekných šiat, rozpustila vlasy a začala variť jedlo pre muža.
Večer prišiel, priniesol úlovok. ,,Tak si prišiel?“, zaradovala sa. Prisadol si k nej, pozerá jej na ruky, a sám nevediac ako, pritiahol sa k nej a pobozkal ju na ústa. Ľahli si spolu do postele a stali sa manželmi. Zostal s ňou tri noci, keď vtom mu hovorí: ,,A vari si na sestru zabudol? Choď sa pozrieť ako sa má, či niečo nepotrebuje.“
,,Dobre“, hovorí muž a vyšiel z domu za sestrou. Len čo za sebou zatvoril dvere, premenila sa na myš a rýchlo prebehla do starého príbytku. Sedí doma v starých šatách a rýchlo zapletá vrkoče.
,,Tak si prišiel?“, pýta sa s predstieranou radosťou a objíma brata.
,,Prišiel“, odpovedá a tiež ju bratsky objíma.
,,Tak ako? Oženil si sa?“
,,Oženil.“
,,Ach, veď to je iba dobre, braček!“, raduje sa sestra, ,,teraz už nemusíš chodiť so zvesťami, keď je u teba žena.“
,,Ale veď sa utrápiš, keď budeš stále sama!“, bráni sa brat.
,,Čože ja?! Keď sa narodí dieťatko, vynahradí mi to všetko trápenie!“
,,Tak pôjdeš so mnou, budeme žiť všetci spolu!“
,,Nechcem tak!“, rýchlo vraví sestra, ,, ty si si našiel, aj ja si nájdem. Viem, že ešte môže byť niekto nažive, a ak nájdem, vydám sa.“
,,Kde chceš nájsť? Veď nikoho už niet!“
,,Skúsim.“
,,Ako teda chceš, sestrička. No vždy sem budem chodiť, aby si sama nebola a mala čo jesť.“
,,Prečo?“, opäť rýchlo oponuje sestra, ,,mäsa je dosť, na veľmi dlhý čas!“
,,A keď sa ti všetko minie?“, nechápavo odpovedá brat, čudujúc sa, prečo odmieta jeho ďalšiu pomoc.
,,A tvoja mladá žena ako žila doteraz? O hlade a biede? Nie! Aj ja viem loviť a postarať sa o seba!“
,,Si staršia a múdrejšia“, odpovedá jej, ,,urobím ako povieš, vždy som tak urobil.“
Rozlúčil sa so sestrou a len čo zatvoril za sebou dvere, rýchlo sa premenila na myš a prebehla do nového príbytku. Sedí v nových šatách a prečesáva vlasy, keď sa otvoria dvere: ,,Bol si pozrieť sestru? Ako sa jej darí? A dlho si bol, zosmutnela som.“
,,Premýšľal som“, sadá si k nej, ,,chce si nájsť ženícha.“
,,A kde chce nájsť? Vari sú ešte nejakí ľudia?“
,,Aj teba som našiel“, objíma ju ustarostene.
,,Mám pre teba dobrú zvesť, budeme mať dieťa“, hovorí mu s úmevom, aby odohnala všetky starosti, ktoré videla v jeho tvári. Muž sa zaradoval a na všetky starosti ihneď zabudol. O dva dni žene narástlo brucho, hovorí mužovi: ,,Choď pozrieť za sestrou, lebo keď bude brucho veľké, už nebudeš môcť odísť z domu, keby som ťa potrebovala.“
,,Nepôjdem teraz preč, keď ma potrebuješ!, protestuje muž.
,,A sestra? Vari si na ňu zabudol? Choď, pozri ako sa má, a vráť sa rýchlo domov. Budeme tu na teba čakať.“
,,Dobre teda“, súhlasí nakoniec, ,,idem, ale čoskoro som späť!“
Vyšiel z dverí, mladá žena sadla a začala vyšívať. Onedlho sa vráti muž celý znepokojený: ,,Prišiel som domov a sestry niet. Hľadal som všade, no nenašiel som ju.“
Mladá žena pozrela na muža a s úsmevom ho chlácholí: ,,To znamená, že aj ona našla svojho muža a odišla s ním.“
O niekoľko nocí sa narodil v novom príbytku malý človiečik. Mladá žena každý deň svojho muža upokojovala, že sestra našla ženícha a teraz už nie je sama, až napokon tomu uveril. Onedlho sa narodilo ďalšie dieťa, potom ďalšie, až sa rozrástli natoľko, že vytvorili jeden národ v zemi pri mori.
БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 171 – 174.
Preklad: Mgr. Soňa Valovičová.
