Stáva sa, že v živote stretneme človeka, ktorého sme potrebovali, ale nehľadali sme ho.
Často nás to prekvapí a vtedy sa začneme pýtať : „Prečo?“
Pýtame sa preto, lebo cítime strach. Máme strach z toho človeka, ale najmä máme strach sami zo seba.
Ak pochopíme, že prišiel do nášho života práve kvôli strachu, či už nášmu, alebo tomu svojmu, dokážeme sa strachu zbaviť.
Taký človek nám dá odvahu prekonať obavy a my dokážeme rozbiť hrubý múr neistoty a vyletieť za slobodou ako krásny motýľ z neforemnej kukly. Alebo darujeme tomu človeku vlastné krídla, aby sa prestal báť, naučil znova snívať a bol sám sebou.
Pretože je to práve strach, ktorý oberá človeka o jeho dušu, slobodu a neobyčajnú obyčajnosť života. Oberá človeka o jeho sny, nádej, lásku, budúcnosť, tvorivosť, esenciu ľudskosti, ale najmä o Božiu iskru, ktorú dostáva človek pri narodení.
A niekedy stačí úplne málo, aby sme prestali mať strach. Stačí sa započúvať do Božieho hlasu v nás a podať ruku, alebo prijať tú podávanú, prestať sa skrývať za masky a začať žiť.
Devana
Pridaj komentár