Ilustračný obrázok: flickr

V apríli 2023 boli na necenzurovaných kanáloch, napríklad na twitteri Dr. Goddeka, uverejnené nové informácie o zložení vakcín proti SARS-CoV-2 od spoločnosti Pfizer. Išlo o nález časti genómu opičieho vírusu SV40. Dr. Goddek vtedy vec komentoval ako natoľko závažnú, že vakcínu od Pfizeru treba okamžite zakázať a všetkých, ktorí ju vyrábajú a o tejto veci vedeli, postaviť pred súd. Oficiálne zdravotnícke orgány v žiadnej krajine nereagovali nijako a v tlači hlavného prúdu sa vyrojili články „faktčekerov“ o tom, že SV40 vôbec nie je nebezpečný a že vo vakcínach ani nie je… Práve táto aktivita hlavného prúdu núti človeka byť radšej ostražitým.
O čo ide?
Koncom 50. a začiatkom 60. rokov vrcholila celosvetová zdravotnícka kampaň očkovania detí proti obrne. Vakcína sa vyrábala z pečene opíc Makak Rhesus a práve v nej sa po prvý raz objavil vírus SV40. V laboratórnych podmienkach sa preukázalo, že tento vírus spôsobuje určité typy rakoviny u morčiat a iných laboratórnych zvierat. Výrobcovia vakcín proti obrne urýchlene zmenili výrobné postupy a od roku 1963 sa SV40 nevyskytol v žiadnej vakcíne. Až teraz…
Hlavnému prúdu sa podarilo udržať túto informáciu v rovine „hoaxy dezolátov“ do 20. 10. 2023. Vtedy sa publikovalo stanovisko vládnej inštitúcie Health Canada, v ktorom je potvrdené, že vakcíny od Pfizeru obsahujú SV40 a zároveň tvrdenie, že výrobca túto informáciu zatajil pred regulačnými orgánmi. Najnovšie reakcie hlavného prúdu, zhrnuté na portáli FactCheck.org, zdôrazňujú, že sa klinicky a epidemiologicky nepreukázala priama súvislosť medzi SV40 a nárastom výskytu rakoviny. Zdravý rozum nám hovorí, že že takýto výskum by bol neetický a od zákazu SV40 v roku 1963 aj bezpredmetný. O preukázanej škodlivosti SV40 však písali odborné lekárske časopisy napríklad aj v rokoch 2004 a 2011. Pre faktčekerov stačí, že „nie sú dôkazy“. No popri tom sme sa od nich dozvedeli, že SV40 je len „stopová nečistota“ a ako prímes sa použila len pri vývoji a v skorých fázach výroby vakcíny.
Len tak, akoby mimochodom sa od „faktčekerov“ dozvedáme, že výrobca – Pfizer zmenil výrobný postup a zloženie vakcíny po vykonaní klinických testov a po schválení FDA na núdzové použitie. Týmto je oficiálne potvrdené podozrenie, ktoré pred časom publikovali lekári v Dánsku a o ktorom sme písali tu. Dnes je už nepochybné, že výrobca vakcín celému svetu klamal a všetky zodpovedné regulačné orgány verejného zdravotníctva mu minimálne z nedbanlivosti pomáhali. Lebo náplňou týchto orgánov je venovať odbornú starostlivosť na ochranu nášho zdravia. Ako mi vysvetlia, že „nevedeli“ o informáciách, ktoré som schopný získať a pochopiť ako laik?
Veľmi podrobný vecný rozbor o súvislosti mRNA vakcín a SV40 publikoval portál The Defender medzinárodnej organizácie na ochranu zdravia detí (kolektív Kevina McKernana z ústavu lekárskej genomiky). Z obsahu vyberám aspoň toľko, že použitie SV40 malo technologické opodstatnenie, lebo tento vírus slúži ako promotor – pomáha genetickému materiálu dostať sa do bunky. No vo vakcíne od Pfizeru je použitý ten istý mechanizmus ako vo vakcíne od spoločnosti Moderna, ktorý funguje na inom princípe a SV40 teda „predstavuje len riziko a žiadny prínos“. Okrem toho Kevin McKernan hovorí, že Pfizer ako dokumentáciu k žiadosti o schválenie vakcíny priložil celý obsah genetickej informácie vo vakcíne. Na uľahčenie identifikácie častí kódu sa používa softvérový nástroj SnapGene, ktorý známe postupnosti označí automaticky. Pfizer však predložil dokumentáciu, v ktorej niekto úmyselne identifikáciu (popis) SV40 vymazal. Niet teda pochýb o úmyselnom konaní zo strany Pfizeru. Je teda otázne, akú právne záväznú hodnotu má podpis na tlačive informovaného súhlasu, keď podstatné informácie sú zo strany výrobcu úmyselne zamlčané?
Nie náhodou bije na poplach práve organizácia na ochranu zdravia detí. Vieme veľmi dobre, že ochorenie Covid-19 má u detí ľahký priebeh a neohrozuje ich na živote. Všetky živočíšne druhy svoje potomstvo chránia a mnohé bez váhania obetujú svoj život kvôli tomu, aby ich deti mali vyššiu šancu prežiť. O akej miere dekadencie svedčí snaha niektorých kruhov nútiť rodičov, aby očkovaním detí proti relatívne banálnej chorobe zvyšovali ich dlhodobé zdravotné riziko?