Ilustračný obrázok: Kristine Wook @ Unsplash
Hneď od začiatku „pandémie“ SARS-CoV-2, a najmä od diskusií o povinnom očkovaní novými experimentálnymi vakcínami, bolo okolo nových vakcín veľa pochybností a ich výrobcom (Pfizer, Moderna) sa ich nepodarilo uspokojivo vysvetliť a rozptýliť. Pochybnosti nakoniec riešili hlavne politici a médiá hlavného prúdu v rámci „boja proti dezinformáciám“.
Viackrát sme sa tejto téme venovali aj my na Belobogu:
Koncom marca 2023 sa však v odbornej lekárskej a farmaceutickej tlači objavil článok „Bezpečnosť vakcíny BNT162b2 mRNA proti COVID-19 v závislosti od šarže“. Autormi tejto štúdie sú traja lekári z Dánska (Max Schmeling, Vibeke Manniche, Peter Riis Hansen). V priebehu kovidovej „pandémie“ sa totiž v bulvárnej tlači sporadicky objavovali informácie o tom, že sú rozdiely medzi šaržami vakcíny a že niektoré sú bezpečnejšie, v tom zmysle, že majú menej vedľajších účinkov. Tieto podozrenia však všetci zodpovední potláčali ako neopodstatnené „hoaxy“, prevažne mocensky, hoci by bolo stačilo transparentne zverejňovať povinné regulačné informácie výrobcu a aj orgánov poverených dohľadom nad bezpečnosťou liekov na trhu.
Vo svetle predmetného článku z Dánska (jediné Dánsko urobilo v tejto veci serióznu štúdiu) však žiadané informácie buď neboli k dispozícii vôbec, alebo ich výsledky priamo protirečili politickej agende okolo plošnej vakcinácie.
Dánsky tím preskúmal všetkých 10,8 milióna dávok vakcíny, ktoré boli podané 4 miliónom Dánov. Tieto vakcíny boli do Dánska dodané v 52 šaržiach.
Po podaní týchto dávok bolo hlásených asi 43,5 tisíc závažných vedľajších účinkov (SAE) zistených u 13 635 osôb, čo je priemerný výskyt SAE 3,2 % na osobu. V porovnaní s inými liečivami to nie je príliš vysoké číslo, no výsledky dánskeho tímu sú šokujúce niečím iným.
Skôr, než to uvedieme, trochu odbočíme do teórie výskytu vedľajších účinkov terapií.
Vľavo je graf teoretického výskytu vedľajších účinkov pôsobení žiarenia pri liečbe nádorov. Tento príklad som vybral kvôli tomu, že rádioaktívne žiarenie je homogénny jav a dobre ilustruje ideálny prípad.
Na osi x sú hodnoty dávky a výskyt vedľajších účinkov sa objavuje priamo úmerne dávke, približne lineárne. Skutočné údaje sa od regresnej priamky odchyľujú kvôli individuálnym rozdielom jedincov a zistené údaje vytvárajú spravidla „oblak“ eliptického tvaru (na obrázku fialovou).
Dánsky tím, ktorý skúmal výskyt SAE v jednotlivých šaržiach vakcíny, svoje výsledky zakreslil do podobného grafu. Na osi x mali znázornený počet dávok v určitej šarži a na osi y počet nahlásených SAE z tej istej šarže.
Keďže podľa záväzných informácií výrobcu a podľa informácií, ktoré podpisovali očkovaní v rámci informovaného súhlasu, dostali všetky 4 milióny Dánov vakcínu rovnakej kvality a v rovnakej dávke. Očakávame teda jeden pomerne nízko nad osou x položený eliptický oblak bodov s pomaly stúpajúcou regresnou krivkou.
Dánsky tím však zverejnil toto:
Dánske výsledky nevykreslili jeden eliptický oblak, ale tri (znázornené modrou, zelenou a žltou farbou). Pričom ten teoreticky očakávaný tvar mal len jeden – zelený.
Celkový výsledok je ten, že vo výskyte SAE je medzi šaržami značná heterogenita. Dánsky tím vyčíslil hodnotu p na menej ako 0,0001. To znamená, že pravdepodobnosť, že šarže boli všetky rovnaké a tento výsledok Dáni dostali „náhodou“ je 0,01 %.
Inými slovami – dostali sme dôkaz, že s pravdepodobnosťou 99,99 % bola verejnosť vo veci vakcín oklamaná.
Natali Clayton z portálu Redacted sa rozprávala s jednou z autoriek dánskej štúdie – Vibeke Manniche (video vľavo).
Dánska lekárka hovorí, že z týchto výsledkov jednoznačne vyplýva, že verejnosť bola oklamaná. Výsledky naznačujú, že nefungovali riadne regulačné orgány a politici s médiami potláčali hlasy, ktoré od výrobcu (Pfizer) požadovali ďalšie podrobnosti. Teraz je zrejmé, že volanie po informáciách bolo oprávnené.
Vibeke Manniche tiež hovorí, že modré, zelené a žlté šarže neboli v čase rozvrhnuté náhodne. Modré šarže sú zo začiatku očkovacej kampane a týkajú sa približne 4 % pacientov. Avšak v týchto modrých šaržiach sa prejavilo 70 % zo všetkých hlásených SAE a takmer 50 % všetkých úmrtí súvisiacich s vakcínou. Žlté šarže potom boli z posledného obdobia, kedy prebiehala vakcinačná kampaň.
Existuje teda dôkaz, že vakcíny neboli všetky rovnaké. Vibeke Manniche dostala aj otázku, či sa to nedá vysvetliť rôznymi populáciami. V počiatočnej fáze očkovania sa vakcína podávala prevažne najohrozenejším – starším ročníkom. Toto však Dáni testovali a v Dánsku sa prvé vakcíny podávali najmä zdravotníkom z prvého kontaktu. Starších a chronicky chorých nebolo v modrých skupinách vyššie percento ako v ostatných.
Na ďalšiu otázku tiež odpovedala, že skúmané šarže sa nedodávali len do Dánska, ale distribuovali sa v rámci celej Európy aj celosvetovo a niektoré z modrých šarží sa podávali napríklad aj v Austrálii.
No na druhej strane, ani žltá línia nie je uspokojivým výsledkom. Niektorí komentátori tvrdia, že taký nízky výskyt SAE v celej šarži s liečivom je veľmi neobvyklý a majú podozrenie, že v daných šaržiach nebolo liečivo, ale placebo. Čo je podvod iného typu. Výrobca (Pfizer) si zrejme za každú dávku „1 ml studenej destilovanej vody“ z týchto žltých šarží nechal zaplatiť niekoľko desiatok eur.
Mimochodom, aj ja poznám niekoľko ľudí, ktorí sa pekne disciplinovane nechali zaočkovať, ale napriek tomu si prekonali aj svoj kovid. Dánska štúdia ponúka jedno z možných vysvetlení. Naproti tomu oficiálni „odborníci“ tvrdili, že títo ľudia mali ľahší priebeh vďaka vakcíne. No dr. Peková hovorila už pred dvomi rokmi, že kvôli mutáciám sú tieto nové vírusy čoraz menej agresívne, až sa naučia na slizniciach prežívať bez toho, aby spôsobili prehnaný poplach imunitného systému.
Dánska štúdia nastoľuje pre našich politikov, žurnalistov a „odborníkov“ okamih pravdy. Podvody sa stávajú a vari každému sa už stalo, že ho niekto v dôležitej veci oklamal. Dobrá viera sa však ukáže teraz, keď sa klamstvo odhaľuje – či sa dotyční nahnevajú na podvodníka, alebo s ním naďalej budú hrať v jednom tíme ako podvodníci aj oni.
