Neznáme posolstvo Červenej čiapočky

Vo voľnom cykle o múdrosti skrytej v ľudových rozprávkach sa dnes pozrieme na Červenú čiapočku.
Rozprávka o Červenej čiapočke je notoricky známa takmer po celom svete, dokonca podobné verzie sa rozprávajú až v Číne. No myslím, že je to jedna z najmenej pochopených rozprávok. Najčastejšie poučenie pre malé deti je to, že nie je dobré rozprávať sa vonku s neznámymi ľuďmi a už vôbec im deti nesmú prezrádzať rodinné informácie. Niektoré stredoveké verzie do deja vkladajú sexuálne narážky, ako to býva v prostredí, kde sa rozprávky rozprávajú pred zmiešaným publikom detí s dospelými.

Niektoré vysvetlenia dávajú Červenú čiapočku do súvislosti so zatmením Slnka, kvôli postave Skölla v normanských legendách, ktorý pri Ragnaroku prehltne Slnko.
Všetko vedľa.

Geografické rozšírenie motívov Červenej čiapočky svedčí na veľkú hĺbku minulosti, z ktorej k nám ústnym podaním táto rozprávka pochádza. Je možné, že predchádza všetky súčasne existujúce náboženské tradície a príbeh prichádza ešte z čias, keď bol našim predkom po duchovnej stránke úplne prirodzený šamanizmus.

Napriek častým pretrvávajúcim predsudkom voči šamanizmu (najmä tomu, že tradícia z veľmi dávnej minulosti musí byť veľmi primitívna) je takto motivované vysvetlenie veľmi praktické a psychologicky platné aj dnes. Postava vlka predstavuje najväčšie zlo, spravidla smrť. Malé deti majú prirodzenú psychologickú ochranu a nemajú strach zo smrti. Nemajú s ňou vôbec žiadnu skúsenosť a nedesí ich. Preto aj Červená čiapočka sa môže voľne rozprávať s vlkom, keď je sama v lese a nemá z neho strach. Vlk-strach nad ňou nemá žiadnu moc.

Príbeh sa ďalej rozvíja tak, že vlk Červenú čiapočku predbehne, vojde do príbytky starej mamy a zje ju. Najsilnejšia časť príbehu prichádza vtedy, keď Červená čiapočka nájde v posteli starej mamy (vo väčšine verzií je stará mama chorá) vlka. Nasleduje známy dialóg: „Prečo máš také veľké oči?“
Nuž, smrť zmení človeka na nepoznanie a keď sa malé dieťa prvý raz v živote stretne s realitou smrti medzi svojimi blízkymi, vydesí ho to a je to hlboká psychologická trauma. Od tohoto momentu si dieťa (alebo hoci dospelý mladý človek) uvedomí existenciu smrti a začne sa jej bytostne báť. Až teraz má vlk-smrť dieťa v moci, prekoná jeho psychologickú ochranu a môže ho prehltnúť.

Poučenie by som vyvodzoval skôr pre dospelých ako pre deti – chráňte deti pred tým, aby príliš skoro prišli do styku so smrťou. Nemalo by sa to diať šokom. Tento motív nachádzame aj v indickej rozprávke o princovi Gautamovi Sídhartovi, ktorého poznáme aj ako Buddhu. Rodičia ho držali ako v bavlnke, ale keď prvý raz prišiel do styku s mŕtvym a pochopil našu smrteľnosť, ostal v šoku a vybral sa na duchovnú cestu.

Prekonávanie strachu zo smrti je náročná vec a za veľmi dávnych čias to bol základ výcviku šamanov. Práve preto sa ako vysloboditeľ Červenej čiapočky objavuje poľovník alebo drevorubač – proste človek v zelenom úbore z lesa. Ide o starú šamanskú postavu a práve tento detail odhaľuja, z akej veľkej časovej hĺbky nám tento príbeh prišiel.

Príbeh o Červenej čiapočke nám však sprostredkuje aj stáročiami zaužívaný vzťah generácií. Najstaršia generácia má svoje miesto – duchovne chráni najmladšiu generáciu. Zlo nemá nad najmladšou generáciou moc, kým sa zlu nepoddá najstaršia generácia. A preto sa nedajme – má to význam zabojovať!