Nedráždime medveďa, aj v 1983 sme boli krok od nukleárnej skazy

Ilustračný obrázok: ThankYouFantasyPictures z Pixabay

war, city, destroyed

Pred niekoľkými mesiacmi preletel v alternatíve článok o sovietskom dôstojníkovi Stanislavovi Petrovovi, ktorý slúžil ako veliteľ zmeny v centre monitorovania a riadenia odvetného úderu raketovej obrany ZSSR. V danom článku sa píše, že 26. 9. 1983 zachytil sovietsky systém prvého varovania signál, že z územia USA bolo odpálených niekoľko balistických striel. Úlohou Stanislava Petrova, ktorý bol práve v službe, bolo eskalovať toto zistenie a doslova stlačiť „červený gombík“ odvetného úderu. Petrov však zachoval rozvahu, počkal 15 minút na radarové signály, ktoré poplach nepotvrdili, a tak sa tretia svetová vojna nekonala.

Viem si predstaviť, že čitatelia, ktorí v osemdesiatych rokoch boli vo vojenskej službe, oprávnene brali tento príbeh s rezervou, najmä pasáže o tom, že keby na mieste Petrova vtedy sedel bojachtivejší alebo len rigidnejší vojak, už sme tu byť nemuseli. Príbehy o jednotlivcoch, ktorí zachraňujú svet, patria do vybavenia Hollywoodu. Ale pred niekoľkými mesiacmi bol zo strategických archívov Ministerstva obrany USA zverejnený balík dokumentov, ktoré nám dovolia do vtedajších udalostí nahliadnuť cez veľmi vysoko postavených sovietskych veliteľov.

V ďalšom texte uvádzam preklad prepisu rozhovoru z 10. 12. 1992 s generálplukovníkom Bartolomejom Vladimírovičom Korobušinom, bývalým zástupcom náčelníka štábu strategických raketových vojsk. Pri rozhovore bol prítomný a občas sa zapojil aj Vitalij Katajev, bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany ZSSR. Za americkú stranu viedol rozhovor John G. Hines, autor viacerých dobových vojenských strategických štúdií.



Korobušin: Približne od druhej polovice 70-tych rokov minulého storočia, až do druhej polovice 80-tych rokov som bol pevne presvedčený, že USA chcú a aj sú schopné viesť proti nám prvý úder. Oficiálne postoje NATO, ktoré túto možnosť žiadnym spôsobom nevylučovali, ma len utvrdzovali v tomto presvedčení. Tejto alternatívy sme sa veľmi obávali.
               Bol som zodpovedný za riadiace systémy strategických raketových vojsk. Pretože našou najväčšou hrozbou bol prvý úder USA, mojou úlohou bolo vyvinúť taký systém, ktorý by bolo možné odpáliť ihneď po detekcii takého prvého úderu. Som presvedčený, že tento cieľ sa nám podarilo splniť.
               Za našu stranu, som presvedčený, že na našej strane nebolo možné, aby akýkoľvek jednotlivec inicioval prvý úder.
Ani na taktickej úrovni?
Korobušin: Na taktickej úrovni, v prípade vojny v Európe, by sme rozdrvili vojská NATO v konvenčnom konflikte a NATO by bolo nútené použiť nukleárne zbrane ako prvé.
 Otázka: Naše vzťahy s Európou boli vždy veľmi komplikované. Z rozhovorov s bývalými ministrami obrany som získal dojem, že použitie nukleárnej sily by bolo nepravdepodobné.
Korobušin: V polovici 80-tych rokov uskutočnili USA niekoľko cvičení, v rámci ktorých pri imaginárnom konflikte v Európe použili tri až päť preventívnych selektívnych nukleárnych útokov proti územiu ZSSR. USA nám tým chceli demonštrovať, že v prípade potreby nebudú váhať použiť nukleárne zbrane. Konflikt v Európe bola reálna možnosť.
               Najbližšie k nukleárnej vojne sme sa dostali počas Kubánskej krízy. Bolo to Chruščovove dobrodružstvo a s našim postupom na Kube som vôbec nesúhlasil. Ale my v armáde sme plnili svoje povinnosti. Maršal Biriuzov, veliteľ sovietskych vojsk na Kube, nás informoval o rozhodnutí spárovať tam prítomné jadrové hlavice s raketovými nosičmi. V tom čase sme mali veľmi málo raketových nosičov, ktoré boli schopné dosiahnuť územie USA. Pár ich bolo v Plesecku. Ale na Kube sme mali 40 raketových nosičov vrátane 9 rakiet R-5 s dosahom 5000 km, ktoré niesli bojové hlavice so silou jednej megatony. Keby bolo bývalo došlo k vojne, boli by sme vymazali Európu, Afriku, Izrael, Turecko.
               Nikdy sme neplánovali žiadne selektívne údery. Ako povedal Grečko pri viacerých príležitostiach, na akékoľvek, použitie nukleárnej sily zo strany USA, aj keby bolo ľubovoľne obmedzené, by sme odpovedali plnou silou. Nikdy sme nevykonávali žiadne cvičenia, ktorých predmetom by boli len selektívne údery, a tým som si istý, lebo som bol pri všetkých nukleárnych cvičeniach. Odporúčal som Achromejevovi, aby sme urobili aj cvičenia s obmedzeným útokom, ale odmietol to. Nikdy sme neuvažovali o selektívnych úderoch ani teoreticky. Neexistujú žiadne dokumenty ani štúdie, ktoré by túto alternatívu navrhovali. Do roku 1970 nás dokonca ani nenapadlo, že by USA vôbec o selektívnych úderoch mohli uvažovať, takže sme na taký prípad nemali pripravenú odpoveď. V cvičeniach USA sa obmedzené údery objavili až v rokoch 1982 – 85.
 Otázka: Na základe čoho ste sa začiatkom 80-tych rokov obávali, že útok USA hrozí bezprostredne?
Korobušin: Nasvedčovali tomu všetky kroky USA: rozmiestnenie väčšieho počtu striel Minuteman, rozmiestnenie nosičov MIRV, rozmiestnenie lietajúcich riadiacich centier L-492, ktoré používali na odpálenie striel nahrávky rozkazov s hlasom prezidenta. Takéto riadiace centrá sa začali vyvíjať začiatkom 70-tych rokov. V roku 1977 sme aj my vyvinuli podobné riadiace centrá, ale modernejšie.
 Otázka: Ovplyvnilo vaše rozhodnutia Generálneho štábu vydanie prezidentského výnosu č. 59 (pozn. prekl.: Ide o rozhodujúci prezidentský výnos v definovaní strategických nukleárnych cieľov. Obsahoval doktrínu selektívnych jadrových úderov proti ZSSR, keď sa cieľmi najvyššej priority stali centrá velenia.)?
Korobušin: Áno, ale váš výnos PD-59 by sa celkom minul účinkom. Teraz už máme funkčný taký systém, ktorý automaticky odpáli všetky pripravené raketové nosiče v celom našom arzenáli, aj keby ste zničili všetky naše riadiace centrá a zabili všetkých našich vedúcich predstaviteľov. Tomuto systému hovoríme Mŕtva ruka a spúšťa sa kombináciou svetelných signálov, rádioaktivity a tlakových vĺn. Tento systém vyšle na obežnú dráhu niekoľko riadiacich rakiet, ktoré odtiaľ rozošlú riadiace povely na všetky ostatné raketové nosiče. Tieto špeciálne rakety sa nachádzajú v špeciálne opevnených silách, ktoré odolajú tlakom 240 kg/cm2 (3412 psi). Takže vôbec nie je potrebné, aby niekto stláčal nejaký gombík. Všetky naše zo zeme odpaľované nosiče majú ochranu vyššiu ako 100 kg/cm2 (1422 psi). Vaše nosiče nie sú zďaleka také chránené. Domnievali sme sa, že je to preto, že sú určené ako nosiče na vykonanie prvého úderu.
 Otázka: Čo keby došlo k spusteniu systému náhodne, napríklad kvôli zemetraseniu?
Korobušin: Systém nie je trvale zapnutý. Zapína sa len v priebehu krízy.
Katajev: My, vo Výbore obrany Najvyššieho sovietu, sme začiatok 80-tych rokov považovali za krízové obdobie, dokonca obdobie pred vypuknutím vojny. Organizovali sme aj nočné služby tak, aby v Najvyššom soviete vždy niekto bol. Po rozmiestnení rakiet Pershing II sa objavila otázka, čo sa s týmito nosičmi stane, keby v prípade vojny mali padnúť do rúk vojsk Varšavskej zmluvy. Tieto nosiče by sa museli odpáliť. Práve kvôli tomu sa stali mimoriadne destabilizujúcim prvkom. Čo bolo horšie, jediným logickým cieľom týchto nosičov bolo naše vedenie v Moskve, lebo väčšinu našich balistických striel nemohli Pershingy dosiahnuť.
Korobušin: Uvediem ešte jeden dôkaz, že sme nemali v úmysle iniciovať prvý úder. V prípade konvenčného útoku proti nám sme vždy plánovali v prvom rade zničiť všetky naše nosiče a silá, nie odpáliť z nich raketové nosiče. Toto bol obvyklý operačný postup. Mali sme k dispozícii aj ručné míny a deštrukčné zariadenia, ktoré by sme umiestnili do každého sila, keby hrozilo, že sa ich zmocní nepriateľ.
 Otázka: Mali ste prostriedky aj na zničenie mobilných nosičov v Európe?
Katajev: (Po krátkom váhaní) Áno, to isté platilo aj pre taktické prostriedky.
Korobušin: Hádal som sa s Achromejevom, že vďaka nášmu nukleárnemu štítu už nepotrebujeme byť vo Východnom Nemecku. Presviedčal som ho, aby sme vyjednávali priamo so SRN, a nie s USA, o stiahnutí všetkých našich vojsk z NDR. Argumentoval som, že nám môže byť jedno, koľko vojakov majú USA v Európe, bolo mi jedno, či zvýšia ich počet v Nemecku. Mali sme stadiaľ odísť. Ale Achromejev trvale odmietal takéto kroky.
Katajev: Ševardnadze a Ministerstvo zahraničia mali taký názor, že počty vojsk USA a ZSSR v Európe by sa nemali dávať do súvisu. Armáda a politicko-vojenské vedenie však boli presne opačného názoru.
Korobušin: Mali sme veľmi silné obavy z Američanov. Keby to nebolo tak, načo by nám boli silá a raketové nosiče s dobou pripravenosti do 60 sekúnd? Naše EW satelity boli schopné zistiť štart strategického nosiča už v momente odpálenia, čo je približne 30 minút pred dopadom. Ale útok by sme nepovažovali za potvrdený, kým by naše radary nepotvrdili trajektóriu k cieľu, a to by nastalo asi 14 minút pred prvým výbuchom. Naše riadiace systémy boli tak dobre pripravené, že táto doba by nám výdatne stačila na spustenie odvetného úderu, aj keby sa naše vedenie ešte ďalších 10 minút rozhodovalo, kým by vydalo rozkaz. Trvalo iba 13 sekúnd, kým by sa rozkazy dostali z Moskvy do všetkých odpaľovacích zariadení po celom ZSSR. Na tom je vidieť, že sme všetko pripravovali len na odvetný protiúder. Keby sme to mysleli inak, na čo by nám bol taký sofistikovaný a drahý komplikovaný riadiaci systém?
 Otázka: Použili ste pri zvažovaní stratégie niekedy pojem „odstrašenie“?
Korobušin: Vo vedení snáď existoval aj taký prístup. Ale keď mám hovoriť len za armádu, musím zdôrazniť, že všetky naše výpočty na budovanie armádnych síl vychádzali zo scenára odvetného protiúderu, nie zo snahy o odstrašenie. Počítali sme s tým, že deštrukcia v rozsahu 40 – 45 % HDP USA by bola dostatočná na to, aby bola neakceptovateľná. Na druhej strane sme vedeli, že Američania počítajú, že deštrukcia 30 – 40 % HDP by bola neakceptovateľná pre nás.
               Naše prvé raketové nosiče, R-4, neboli schopné vykonať taký odvetný protiúder. Potrebovali pred odpálením 20 minút na prípravu. Až v polovici 70-tych rokov sme vyvinuli generáciu raketových nosičov, ktoré boli schopné odvetného protiúderu.
*****
Nie je zdravé Rusko podceňovať alebo spoliehať sa na to, že keď pôjde do tuhého, že nebude mať „gule“ na použitie svojich jadrových zbraní. Spomeňme si na Putinov výrok: „Načo nám bude svet, v ktorom nebude Rusko?“

Zdroje:
https://www.protiprudu.org/muz-ktory-zabranil-tretej-svetovej-vojne/
https://nsarchive2.gwu.edu//dc.html?doc=5028385-Document-27-Interview-with-Colonel-General
https://www.hoover.org/profiles/vitaly-leonidovich-katayev

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. • We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: http://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam. Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok. Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže. Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia. Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza. Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie. Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: http://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore