Ilustračný obrázok: Pixabay
Prikotúľal sa mi Mesiac pod nohy – Nie november – pravý Mesiac z neba Minulý deň je už navždy nebohý Boha sa nám mysľou dotknúť treba Nie je Mesiac ukotvený k nebesiam Preváža sa nocou v zlatom koči Keď sa ryby na oblohe neresia Spomalí a cudne sklopí oči Skotúľal sa čoby lopta do trávy Dotknem sa ho – Mesiac nie je teplý Iba ja som voľajaký mľandravý Za mala som lízal lekvár z kreplí Nežne vezmem zlatý pampúch do dlaní Básnici v ňom ospevujú Lunu Mesiacu sa nebo gúľať nebráni Ladí vánok serenády strunu . Mesiac sa ma ani byľku neľaká Počúva Boh naše hviezdne reči Láka nebo vesmírneho tuláka Dotyk Boha choré Duše lieči Vnášam Mesiac opatrne do chaty Usteliem mu svojej na peľasti Pegasovi povoľujem opraty Prvé hviezdy nad obzoron zhasli D r a g o 17052021
Pridaj komentár