Ilustračný obrázok: Pixabay
Severoamerický folklór kmeňa Tlingitov (juhozápadná Aljaška, západná Kanada) s naratívom havranej genézy a etiologickým finále kamenného pôvodu Havrana, zapísaný v roku 1904 americkým lingvistom J. R. Swantonom, preložený z ruského originálu Рождение Ворона, pre slovenské publikum prvýkrát.
Na počiatku sveta nebolo denného svetla a všetko bolo zahalené v tme. V tejto dobe v ústí rieky Nass žila bytosť menom Nasšakiyjel, alebo Havran z ústia Nass, hlavné božstvo, ktorému sa kedysi modlili Tlingovia, no ktorého nikto nevidel. V jeho dome bolo schované slnko, mesiac, hviezdy a denné svetlo. V modlitbách ho nazývali Môj Stvoriteľ, alebo Neviditeľný Boháč.
Žili s ním ešte dvaja starci: Starec, ktorý predvída všetku biedu, a Ten, ktorý vie všetko, čo sa deje. Tretia bytosť menom Podzemná starena, žila pod zemou, kde ju posadil Nasšakyijel.
Ženu Nasšakyijel nemal, žil sám s dvoma starcami, ale mal dcéru, hoci jej pôvod nikto nemôže vysvetliť. Obaja starci ju strážili ako oko v hlave a zvlášť dozerali, aby pila iba čistú vodu.
Prvý zo všetkých živých bytostí Nasšakyijel stvoril Volavku – veľmi vysokého a múdreho muža, a hneď po ňom – Havrana, ktorý bol tiež veľmi dobrým a múdrym mužom. Havran sa zrodil takto. U jeho prvej matky bolo veľa detí, no všetci zomierali v mladom veku a ona neustále za nimi plakala. Niektorí vravia, že to bola sestra Nasšakiyjela, a práve on zabíjal svojich synovcov, lebo nechcel, aby v jeho rodine boli chlapci. Ale jedného dňa prišiel za nešťastnou ženou Volavka a spýtal sa: ,,Prečo stále plačeš?“
,,Všetky moje deti zomierajú“, odvetila žena. ,,Nemôžem vidieť, ako rastú.“
Vtedy Volavka povedal: ,,Príď na breh v čase odlivu, nájdi malinký hladký kamienok a polož ho do ohňa. Keď sa dočervena rozpáli, prehltni ho. A neboj sa!“
,,Dobre!“, súhlasila žena.
Urobila tak, ako jej Volavka poradil, a čoskoro porodila Havrana. Preto aj Havrana na samom počiatku volali Itšak – tak sa nazýva malý tvrdý kameň. Preto je Havran taký tvrdý a ťažko ho zabiť.
Volavka a Havran sa stali služobníkmi Nasšakiyjela, ale viac si cenil Havrana a urobil ho vládcom nad svetom.[1]
[1] ВАХТИНА, Н. Б; РОМАНОВОЙ, О. И. 1997. Мифы, сказки и легенды индейцев: Северо-западное побережье Северной Америки. Москва: Издательская фирма «Восточная литература» РАН, c. 64 – 65.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
