Memerenská dievčina

Ilustračný obrázok: Pixabay

Čukotský kozmogonický mýtus

Bolo tak. Jedno dievča z dediny Memeren sa odmietlo vydať za starého bohatého muža, ktorého jej vybral otec.

,,Veď som už starý, vydaj sa!“, dohovára otec dcére.

,,Nie, nevydám sa!“

,,Prečo?“

,,Lebo keď sa vydám, budem toho muža ľúbiť. Inak nie!“

,,Tak potom nebudeš viac žiť v mojom dome! Choď si, kam len chceš!“

,,Dobre teda, ako povieš otec, ale za toho muža sa ja nevydám!“

,,Veď vidíš, už starnem! Čo s tebou bude?

,,Nejako prežijem!“

Nahnevá sa otec: ,,No, skončil som s napomínaním. Už ťa nepotrebujem. Choď si, kam len chceš. Si jediná dcéra, chcel som ti len dobre. Dnes večer, prespi ešte tu, v jarange. Ale zajtra nech si preč z môjho domu, ak nechceš žiť podľa mojej vôle! Povedal som všetko!“

,,Ako chceš otec, ak som ti nepotrebná! Ale za toho muža sa ja nevydám!“

,,Dobre, choď už spať. Ale zajtra, keď sa zobudím, nech ťa tu už nevidím!“

Zaplakala dcéra. I matka ticho plače. Ľahli si spať, otec i matka čoskoro zaspali. Dcéra nespí. 

Potichu vstala, vyšla z jarangy, premýšľa: ,,Čo mám teraz spraviť? Otec vraví, že sama neprežijem. No nič – prežijem, neprežijem, bude ako bude!“

Vošla do jarangy, vzala prvý miešok, položila k sebe. Vzala druhý miešok, položila k sebe. Vzala tretí miešok, položila k sebe. 

Prvý miešok rozviazala, všetko z neho vysypala: ,,Čože to tu je?“ Pozerá pred seba – hračky: malé tulene, mrožie zuby, kostičky. 

,,Áno, to by možno stačilo. A tuná je čo?“ 

Druhý miešok rozviazala, všetko z neho vysypala. ,,Čože to tu je?“ Pozerá pred seba, v ňom sobie zuby. 

Tretí miešok rozviazala, všetko z neho vysypala. ,,Čože to tu je?“ Pozerá pred seba, a tam myšie kožky. Vložila všetko naspäť, zaviazala: ,,Áno, to mi bude stačiť!“

Obzerá sa okolo, vidí veľké vrecia. 

Rozviazala prvé vrece a vytiahla z neho malý fúzik a kostičku veľryby. 

Rozviazala druhé vrece a vytiahla kerker, torbaz, biele palčiaky a tuleniu kožu. 

Rozviazala tretie vrece a vytiahla pršiplášť a čiapku. 

Potichu sa obliekla, pozerá von: ,,Dobré počasie!“

Naozaj bolo pekné letné počasie, mesiac svietil a všade bolo svetlo ako cez deň. 

Prichystala sa dievčina, vzala loďku, remeň, harpúnu, kopiju, veslá a vraví si sama pre seba, poberajúc sa na odchod: ,,Toto všetko si vezmem! Nuž čože, zostanú tu iba otec s matkou, matky mi je veľmi ľúto.“ Zaplakala.

Odišla pešo, kopiju, harpúnu a všetko ostatné naložila na chrbát. 

Prišla do dediny Kenypek: ,,Táto zem nie je dôležitá, radšej pôjdem ďalej.“

Prišla do dediny Uelen, kde bol len jeden dom, zemľanka. Bola noc, dievčina zaklopala na dvere, zo zemľanky vyjde starena.

 ,,Kto je tam?, pýta sa.

,,Ja.!“

,,Kto si?“

,,Memerenská.“

,,Ach, to si ty, neposlušná. Nedobré si veru dievča. Otcu si sa nepodvolila!“

Pustila starena dievčinu dnu, potriasla mužom, aby sa zobudil.

,,Čo sa deje?“, pýta sa ospalo.

,,Dievčina prišla, memerenská.“

,,A čo potrebuje?“

,,A či vari nevieš? To je tá, ktorá otca neposlúchla.“

Starec na to: ,,Nech odíde!“

,,Aspoň mäsa jej daj!“, hovorí mu žena.

Starec súhlasil a dievča sa najedlo teplého jedla.“

Keď dojedla, starec hovorí: ,,A teraz – keď sa nechceš vydávať, choď kade ľahšie.“

,,Dobre, pôjdem!“, vraví dievčina, vyšla zo zemľanky, kráča kam ju oči vedú a premýšľa: ,,Čo robiť? Kde sú dediny? Kde ešte žijú dobrí ľudia? Nijak ich neviem nájsť. A možno som naozaj zlá, keď som otca neposlúchla. Musím o všetkom ešte dobre popremýšľať, veď takto môžem na ceste zomrieť! A treba mi ísť ešte tak veľmi ďaleko.“

Prišla do zeme Uten. Poobzerala sa po neznámej zemi a hovorí si pre seba: ,,A veď toto je dobrá zem. Pravda, veľmi uzučká, ale v poriadku.“

Vyšla na kopec, sňala nošu, vytiahla miešok, v ňom tulenie a mrožie zuby, podišla k moru, zatvorila oči a hodila do vĺn: ,,Keď sa zajtra zobudím, na brehu bude veľa tuleňov!“

Potom vzala mrožie zuby, zopár ich vysypala na piesok a vraví: ,,A toto sú mrožia na piesku – mrožie hniezdisko.“ 

Podišla k moru, zatvorila oči a do vĺn hodila ostatné mrožie zuby: ,,A toto som mrožov hodila!“

Potom vzala veľrybí fúz a kostičku, podišla k moru, zatvorila oči a do vĺn hodila: ,,A toto som veľryby hodila!“

Prišla po brehu, z kameňa a trávy postavila veľké zemľanky. Do hrsti vzala dva kamene z pobrežia a hovorí: ,,Toto bude dobrý muž a toto bude dobrá žena. Pretože tu nie je žiadna dedina, niet mužov, tento muž s touto ženou splodí jedného chlapčeka a jedno dievčatko.“

Aj druhých ľudí spravila, rovnako ako prvých.

Potom vzala veľký kameň, položila na zem. Vzala druhý veľký kameň, položila na zem: ,,Títo muži budú veľmi silní.“

Všetkým ľuďom z myších koží ušila odev – kuchlianku, nohavice, kerkery, torbazy.

,,No dosť bolo chlapcov a mužov. Čoskoro sa tu narodí veľa detí. Svoju prácu som dokončila!“

Pobrala sa memerenská dievčina do tundry k rieke Eet, vzala z nej veľa kameňov – bielych, čiernych, farebných – a spravila z nich stádo sobov: ,,Tu vás na chvíľu nechám samotných, čoskoro sa objaví váš strážca!“

Urobila príbytok z kríkov, pokryla ho trávou, vzala dva kamene a hovorí: ,,Teraz urobím pastierov sobov. Jeden bude muž a druhý – žena.“ 

Potom vzala malinké kamienky a hovorí im: ,,Ty budeš chlapec, a ty budeš dievča! Urobila som všetko, čo treba. Starajte sa o seba, aby ste v zdraví rástli a rozmnožili svoj rod. Ja som to zlé dievča, ktoré vás všetkých stvorilo.“

Obliekla ich, položila do jarangy: ,,Zajtra sa zobudíte a budete počuť veľa hluku. Veľmi sa naľakáte, ale to budú iba vaše soby. Veľa sobov. A teraz spite!“

Potom sa pobrala k morskému brehu, urobila si chatrč z trávy a unavene zaspala.

Za úsvitu vyšli z jarangy muž a žena: ,,Kde je naša starenka? Kde je naša babička? Treba ju pohľadať!“

Zavčas ráno sa zobudila aj memerenská dievčina. Uvidí ju žena a vraví: ,,Ach, tu je naša starenka! Tu je naša babička!“

Tak starenka naučila žiť pobrežných ľudí.

O nejaký čas sa objavili kočovníci so ženami. Jeden z nich sa pýta: ,,Kde je starenka? Kde je naša babička?“ 

Človek z pobrežia odpovedá: ,,Tuná je naša múdra babička! Ako dobre, že stvorila aj vás!“

Kočovník hovorí: ,,Prosím ťa babička, vstávaj, teraz pôjdeme k nám!“

Zobral starenku a nesie ju na rukách do svojho domu, po ceste jej vraví: ,,Pozri, koľko je okolo našej jarangy sobov!“

Starenka odpovedá: ,,Takto budete žiť!“

Prišli domov, kočovník hovorí žene: ,,Roztiahni veľkú kožu! Daj babičke zjesť zverinu, tuk a mozog!“

Starenka hovorí: ,,Veľmi pekne vám ďakujem! To ja som vás stvorila. Vyčkajte malú chvíľu a bude sa vám žiť ešte lepšie. Budete mať veľa detí. Ja som memerenská, tá, ktorá svojho otca neposlúchla. A vy sa ku mne tak pekne správate. Zostaňte aj naďalej takými dobrými ľuďmi!“

Táto starenka bola veľmi dobrá. Tak ako pobrežných ľudí, tak i kočovníkov – pastierov sobov všetko naučila – ako žiť, ako pásť sobov, ako z nich chystať jedlo, ako šiť odev, ako zbierať korienky. 

Medzi kočovníkmi bolo veľa sobov. A pobrežie malo veľa rôznych tuleňov, mrožov a veľrýb. Starenka naučila pobrežných ľudí a kočovníkov jazdiť so psami, vymieňať remence, spracúvať tuk a kožu. A tak kočovníci aj pobrežní ľudia pomáhali jeden druhému, a žili dobrý život.

V tomto čase začal premýšľať otec o svojej dcére, kde len môže byť. Raz tak premýšľa a hovorí žene: ,,No nič, pôjdem do sveta a pozriem, kde nám zomrela.“

Bolo leto a dobré počasie. Vybral sa otec na malej loďke hľadať svoju dcéru.

Prišiel v Uelen. ,

,Nevideli ste moju dcéru?“, pýta sa starec uelenských.

,,Akoby nie! A veruže videl! Najedla sa u nás, no ja som jej povedal, aby išla preč, lebo zlou dcérou je svojmu otcovi. A tak aj odišla.“

Prišiel v Uten. 

,,Nevideli ste moju dcéru?“, pýta sa starec utenských.

Utenský muž vraví svojej žene: ,,Naisto je to jej otec!“

,, Akoby nie! To je naša babička, býva tu s nami.“

,,Kdeže je moja dcéra? Ukážte, nech sa na ňu pozriem!“

,,Ako chcete, pôjdeme do jarangy!“

Prišli na breh. Memerenský človek vidí svoju dcéru a pýta sa: ,,Znamená to teda, že tuná si našla domov pre seba?“

,,Áno, tu. Tá, ktorá má podľa teba na srdci len to najhoršie, vytvorila celú túto dedinu. Ale nechcela som sa vydať za bohatého starého muža, a ty si samozrejme stále myslíš, že som sa zle zachovala. Dobre teda, poďme do jarangy.“

,,A kde je tvoja jaranga?“

,,V tundre, tam pôjdeme.“

Keď prišli k jarange, dcéra hovorí svojim ľuďom: ,,Hľa, tu prišiel môj nedobrý otec. A ja som si myslela, že ma navždy opustil. Nech sa do sýta naje, zabite najlepšieho soba a pripravte mozgy, sobie mäso, rybu.“

,,Tak ako? Chutilo ti?“, pýta sa dcéra, keď sa najedol.

,,Presťahujeme sa sem spolu s tvojou matkou.“

,,Ako povieš otec. Vravíš, že si starý. No dobre, treba ti ešte viac zostarnúť!“, hovorí dcéra, otočí sa k pastierovi: ,,Nech môj otec ešte viac zostarne!“

,,Nechcem viac zostarnúť!“, protestuje otec.

,,Len zostarni. Prečo si ma otec vyhnal z domu na smrť? Nechcel si ma počúvať! Teraz ti hovorím – zostarni! Teraz ti hovorím – zomri!“

,,Dobre, ja zomriem!“, súhlasil otec.

,,Ak by som zomrela skôr ako ty, od žiaľu by si tu zostarol. Teraz však dobre zomrieš. Všetko si vezmeš: sobie mäso, mrožie mäso, tulenie mäso. Keď zomrieš, moji ľudia ťa odnesú vysoko do hory, tam ďaleko v tundre. Neboj sa, ticho zomrieš. Ty si ma vyhnal na ulicu zomrieť. Preto ti aj ja hovorím – zomri!“

Otočí sa dcéra ku kočovníkom a prikáže priniesť remence, navliekli ich na krk, potiahli a zadusili. Starec zomrel. 

,,A teraz choďte!“, hovorí svojim ľuďom. ,,Všetci muži, pastieri aj pobrežní, nech všetci idú. Môj otec bol zlý, zlý! Priviažte ho na tuleniu kožu a odneste vysoko do hory!“

Muži urobili, ako im starenka povedala. Prišli do tundry, telo položili na zem. Sobov, ktorí viezli mŕtve telo, pozabíjali. Pripravili sobie kože. 

,,A teraz poďme domov, nechajme ho!“

Nechali ho. Išli domov. Cestou si hovorí: ,,A tak už zomrel môj otec.“

Na druhý deň starenka vraví: ,,Ach, ako veľmi som zostarla. Dobre som vás všetkých – pobrežných aj kočovných – stvorila. Všetci starneme. A teraz pripravte hostinu – sobie mäso,

mrožie mäso i tulenie. Všetci – muži aj ženy – všetci nech sa najedia, všetci tu spolu. A mne pripravte remence.“

Pobrežní aj kočovní sa prekvapene pýtajú: ,,A vari babička zomieraš? Prečo chceš zomrieť bez toho, aby si zažila lepší život?“

,,Dosť! Dajte mi sem remence!“

Sama si navliekla na hrdlo remence: ,,Keď zomriem, odneste ma k otcovi do hory! Nie som kočovníčka, ani otec nebol kočovník, ale soby ho do tundry aj tak odviezli, nech aj mňa tak do tundry odvezú!“

Odniesli muži starenku do hôr: nie so psami záprahmi, nie so sobmi – ale na vlastných rukách ju poniesli. Položili ich k sebe a vrátili sa domov. Keď sa vracali, hovorili si medzi sebou: ,,Veru tak, dedina Uten predtým nebola. Ako veľmi ďakujeme memerenskej starenke, našej stvoriteľke! Teraz sa život zlepšuje. Uten veľmi rastie. Je tu čoraz viac mužov. Je nám tu dobre. A toto všetko pre nás stvorila naša starenka – naša babička: sobov, tuleňov, mrožov, veľryby. Všetko ona stvorila!“

 МЕНОВЩИКОB, Г. А. 1974. Сказки и мифы народов Чукотки и Камчатки. Москва: Наука, c. 209 – 217.

Preklad: Mgr. Soňa Valovičová.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. •We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: https://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam.Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok.Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže.Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia.Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza.Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie.Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: https://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection.An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year.If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser.When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed.If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website.These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue.For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore