
Umenie vojny závisí od piatich faktorov, ktoré je nutné pozorne skúmať. Tie faktory sú:
Cesta, Nebo, Zem, Vojvodcovia a Metóda
- Cesta znamená, aby vojsko aj velitelia boli rovnako oduševnení pre jeden cieľ tak, aby boli zajedno v živote aj smrti, bez ohľadu na strach z nebezpečenstva.
- Nebo znamená počasie a dobu.
- Zem znamená terén a treba ho hodnotiť podľa vzdialenosti, jednoduchej alebo ťažkej priechodnosti, rozmerov a bezpečnosti.
- Kvalita vojvodcov sa meria v kritériách inteligencie, spoľahlivosti, veľkorysosti, odvahy a neoblomnosti.
- K metóde patrí disciplína a spolu znamenajú organizáciu, vzťahy velenia a podriadenosti, logistika a kontrola nákladov.
Každý veliteľ musí podrobne poznať týchto päť faktorov. Ten, kto ich má na zreteli, zvíťazí. Kto ich zanedbá, prehrá.
Preto si podrobne rozváž, ako na tom si v každom z týchto faktorov. Zváž svoje prednosti a slabiny a porovnaj sa s nepriateľom, či ho prevyšuješ.
Interpretácie pre revolucionára (Marián Moravčík)
Nie je náhodné, že Sun-c‘ začína zoznam faktorov cestou. V jeho chápaní sa cesta chápe veľmi podobne ako taoistický svetonázor o správnom budovaní ríše. Cesta nie je len vôľa a (vynútená) disciplína, ale vedomé zladenie morálnych hodnôt a životných cieľov najvyšších veliteľov aj posledných prostých vojakov. Bez tejto jednoty nemá význam vôbec sa púšťať do boja. Pre revolucionára to platí bez výnimky rovnako. Ak neexistuje morálna jednota hneď od začiatku, nie je najmenšia nádej na úspech. Ak sa morálne cesty vedenia a ľudu časom rozídu, víťazstvo nemôže byť trvalé.
Nebo, doba a počasie sú prvky, ktoré vojvodca nemôže ovplyvniť, ale môžu mať na neho iný vplyv ako na protivníka. V širšom zmysle to zahŕňa aj faktor času. Ani revolucionár nemôže faktor času ignorovať. Ak si určitý proces vyžaduje určitý čas, je nutné s tým počítať. A čas môže znamenať aj „správny čas“.
Zem a terén je prostredie, v ktorom zápas prebieha. Je veľký rozdiel, či vojsko musí útočiť „hore svahom“, alebo naopak, a ako ľahko sa dá terénom pohybovať. Platí to aj v politickom prostredí a len pochabí alebo naivní vodcovia predstierajú, že pôjde o prechádzku po rovnej ploche bez prekážok. Vrcholom pochabosti je to, keď revolucionár ani nepomýšľa na prieskum terénu, ktorým sa hodlá pohybovať, alebo sa celkom spolieha na mapy, ktoré do detailu vypracoval jeho triedny nepriateľ.
Bolo by pochabé domnievať sa, že kvalita vojvodcu spočíva len v jeho ideologickej rigidite a krutosti, s akou dokáže presadzovať svoje strategické a taktické zámery. Sun-c‘ dáva na prvé miesto inteligenciu a to znamená, že vodca by nemal ani začať mobilizovať do rozhodujúceho boja, ak nie sú preň priaznivé tri predchádzajúce faktory. Majster Sun aj prekvapujúco zdôrazňuje kvalitu ľudskosti (veľkorysosti). Pre sociálneho revolucionára to platí dvojnásobne. Ak je konečným cieľom ľudskejšia a spravodlivejšia spoločnosť, nedokáže sa k nej prepracovať politická sila, ktorá nie je ľudská a vnútorne spravodlivá.
Metóda a disciplína je zdanlivo tradičným revolucionárom, zvyknutým rozprávať o straníckej disciplíne, najbližšia. V kontexte textu majstra Sun je však tento faktor vrcholnou zodpovednosťou velenia. Ak totiž vojaci majú splniť nejaký rozkaz a dosiahnuť vytýčený cieľ, musia mať na to vytvorené všetky podmienky. Revolucionár, ktorý len píše a rozpráva, bez znalostí života a schopností metodicky organizovať a myslieť aj na nevyhnutné detaily, je bezcenný. Práve v metóde a spôsobe riadenia je viditeľné, či vedenie preštudovalo aj všetky predchádzajúce faktory, a či má politická akcia nádej na úspech.
Zdroje:
https://en.wikisource.org/wiki/The_Art_of_War_(Sun)/Section_I
https://www.sonshi.com/sun-tzu-art-of-war-translation-original.html

Pridaj komentár