Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom vzniku skaly Rapyrky v Konerginskej tundre na východnom pobreží Krížového zálivu (južná časť Čukotského polostrova Beringovho mora), zapísaný v roku 1971 sovietskym lingvistom čukotského pôvodu V. N. Men’in Ynanarmanom , preložený z ruského originálu Рапыркы, pre slovenské publikum prvýkrát.
Kedysi dávno v údolí rieky stála jedna jaranga. Jedného dňa gazdiná so svojimi ľuďmi, slávila sviatok vďakyvzdania a obetovala duchom za hojnosť stáda jeleňov. Navarili mäsa, narezali množstvo malých kúskov dobrým i zlým duchom, a rozhádzali ho, podľa zvyku, do všetkých strán. Potom sa začali hostiť navzájom. Tu sa pri jarange objavil psí záprah, a v nej cudzí hosť. Ľudia z jarangy nemali vôľu podeliť sa s hosťom o jedlo a urobili sa spiacimi.
Vošiel hosť do jarangy, nikto ho nevíta. Vidí – všetci spia, a okolo nich porozkladané najlepšie vyberané jedlá zo sviežeho mäsa, vôňa láka apetítom každý žalúdok. Avšak hosť sa neodvážil vziať si kúsok jedla, prehltol slinu a vyšiel von.
,,Márne som sem išiel“, pomyslel si trpko hosť, ,,nech navždy zaspia títo skúpi ľudia!“ Sadol do saní a záprah sa rozbehol do tundry. Jaranga s ľuďmi skamenela.
Od tých čias túto skalu začali ľudia nazývať Rapyrky, čo znamená – kamenný stĺp. Koniec.[1]
[1] МЭН’ИН ЫНАНАРМАН’ВАЛЬЫН, Н. 1974. Кто самый сильный на земле. Магадан: Магаданское книжное издательство, с. 139 – 140.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
Pridaj komentár