Svet, ako ho vidíme cez médiá masovej komunikácie, je čoraz divší a čoraz menej pochopiteľný.
Ako spieva Pavol Hammel vo svoje piesni:
Čo je to za svet, na ktorý som prišiel.
K čomu som stále ďalej a k čomu stále bližšie.
Dávno je všetko inde už neviem čomu verím.
Prečo takýto úvod? Druhé najväčšie mesto USA od soboty zasiahli rozsiahle protesty. Už roky tvrdím, že ak zo spoločnosti vycestuje spoločné dobro, rozpúta sa násilie a chamtivosť.
Násilie vnímam ako rizikový fenomén celej ľudskej spoločnosti a mal by sa strategicky riešiť pomocou komplexného posúdenia a využitím vedeckej disciplíny hodnotenia, kontroly a riadenia rizík. Som zvedavý, ako to v USA bude pokračovať. Dúfam, že to nebude smerovať k občianskej vojne.
Podľa môjho priateľa analytika globálnych trendov by momentálne nepokoje v LA nemali viesť k občianskej vojne. Amerika zažila v minulosti Vietnam, rasové nepokoje a oveľa väčšie sociálne búrky bez toho, aby skĺzla do novej občianskej vojny. A napokon, štátny aparát je príliš silný a dokáže akékoľvek násilné protesty tvrdo potlačiť.
Podľa môjho osobného názoru to samozrejme neznamená, že sa podobné protesty nemôžu šíriť a sporadicky prepukávať aj do násilia. Pribúdať môžu napríklad aj v dôsledku rastu cien a zhoršovania ekonomickej situácie mnohých Američanov, keď sa začnú prejavovať efekty prezidentových ciel na celý svet.
Skôr ako občianskej vojny sa obávam rýchlej erózie občianskych práv a slobôd a nástup režimu, ktorý sa označuje ako techno-feudalizmus. A to nielen v USA, k tomu môže časom smerovať aj vývoj v iných demokraciách.
Čoraz viac sa však prikláňam k názoru, že kolapsu tejto civilizácie nikto nedokáže zabrániť a terapeutický efekt je v nedohľadne. Keď si totiž spoločnosť uvedomí, že už kolabuje, vtedy je už neskoro na akékoľvek preventívne opatrenia.
Ako aj múdrejší poukázali. Neviem si predstaviť ako sa zredukuje spotreba o dve tretiny, pri kolapse zastupiteľskej demokracie, zmene klímy a rastu hĺbky priepasti medzi elitou a ostatnými. Nechce sa mi veriť, že technologický pokrok bude v prospech ľudí, možno len časti, ale všetkým zvýši najmä spotrebu.
Mocenské a politické elity nie sú ovplyvnené účinkami kolapsu.
Mnohí ľudia sa nechajú oklamať kvôli krátkodobým efektom, ktoré im elity podhodia, znesú všetko. Nechajú sa rozbíjať politikmi, ktorým vyhovuje nedôvera a nesúdržnosť a inklinujú k autokraciám. A mnohé strany nie sú reprezentantom občanov. ako povedala pre stáročiami Simone Weil. Sú nástrojom na rozdúchavanie vášní. A z toho napokon niekto profituje.
Ako z toho všetkého von. Asi je potrebné čo najzmysluplnejšie využiť každý deň, kedy je to ešte možné a s tými, čo za to stoja. Za najlepšie preventívne opatrenia považujem budovanie reálnych sociálnych vzťahov so svojou rodinou a priateľmi. Koniec-koncov, blízke sociálne vzťahy v skupine nám ako živočíšnemu druhu umožnili prežiť všetky doterajšie nástrahy evolúcie až dodnes.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Malá poznámka k techno-feudalizmu, zmienenému v texte, a k hrozbám pre demokraciu. V súčasnosti sa už celkom bežne v zariadeniach, ktoré majú kamery, ako smartfóny a tablety, používa rozpoznávanie tváre ako prostriedok na uzamknutie a odomknutie, namiesto hesla. V súvislosti s čoraz rozšírenejším násilím na školách a v súvislosti s „bojom proti dezinformáciám“ sa objavujú čoraz častejšie pokusy uzákoniť automatizované blokovanie prístupu k internetu, na základe rozpoznávania tváre a inými biometrickými prostriedkami. Výhľadovo však nejde len o internet, ale prakticky o všetky elektronické spôsoby komunikácie. Vieme si predstaviť, že toto môže byť v spojení s umelou inteligenciou veľmi efektívny „policajt“ a vieme si predstaviť aj jeho zneužitie ako „dozorcu“.
