…likvidácie petrodolárovej a militarydolárovej dominancie
Čo je koalícia Weapondollar-Petrodollar?
Militarydolár – petrodolár sú termíny, ktoré politológovia používajú na opis desaťročia trvajúcej dohody medzi USA a štátmi PZ.
Bohaté štáty Perzského zálivu boli dlhodobo zneužívané Američanmi, pre ktorých boli tieto štáty čisté eldorádo. Ako fungovala táto americká schéma eldoráda? Jednoducho. V štátoch Perzského zálivu (PZ) USA investovali do ťažobnej techniky, po vyťažení ropy alebo plynu nakúpili tieto produkty, potom štátom PZ predávali americké štátne dlhopisy, investovali do výroby zbraní, ktoré opäť predávali štátom PZ. Nastavali v týchto štátoch svoje vojenské základne, za ktoré im tieto štáty platili. USA im takto poskytovali údajnú ochranu. Takouto obchodnou schémou zarobili neskutočné peniaze. Nie je to nič viac ako rozsiahly mafiánsky spôsob zarábania peňazí na štátnej úrovni mafiánskeho súštatia USA.
Dalo by sa povedať, že ropa maže kolesá rýchlika globálneho kapitalizmu a zbrane odstraňujú spod kolies tohto rýchlika prekážky. Predstavitelia USA už niekoľko rokov vykonávajú intenzívnejšie cesty do krajín PZ s cieľom ich pripútania k svojej ekonomike a závislosti. Je to preto, lebo šesť štátov PZ (Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn a Omán) nedávno začali presmerovávať svoje energetické a obchodné väzby na Východ, najmä smerom k Číne. Tieto štáty však stále zostávajú hlboko zakorenené vo finančnom područí USA. Výstižnú analýzu si môžete pozrieť tu:
Vojna s Iránom nie je v skutočnosti o využívaní uránu, ale o potrestaní Iránu za to, že sa vzoprel nadvláde USA podobne ako svojho času Irak. Boj proti USA v PZ možno charakterizovať ako boj za oslobodenie spod amerického hospodársko-vojenského diktátu a za slobodu a nezávislosť štátov PZ. Keď Irán útočil na americké vojenské základne v iných štátoch PZ, tak ich útok nebol namierený proti štátom PZ. Iba proti americkým okupantom na územiach, z ktorých ohrozovali Irán.
Vzostup Číny ako globálneho výrobného centra viedol k obrovskému nárastu spotreby ropy, čím sa export ropy z krajín PZ začal presúvať z USA a západnej Európy smerom k Číne a východnej Ázii. Ďalším faktorom je, že v krajinách PZ klesajú investície USA a EÚ a razantne stúpajú čínske investície. Krajiny PZ sa aj preto čoraz viac prikláňajú k Číne, lebo tá ich nevydiera ako USA, ale investuje okrem ropných technológií aj do iných odvetví a obchodu. Nočnou morou pre USA je čínska iniciatíva Belt and Road Initiative – BRI. známa aj ako Nová hodvábna cesta.
Ide o novú globálnu stratégiu rozvoja infraštruktúry a ekonomiky, ktorú v roku 2013 predstavil čínsky prezident Si Ťin-pching. Jej cieľom je prepojiť Čínu s krajinami Ázie, Európy a Afriky prostredníctvom pozemných a námorných trás. K aprílu 2026 sa do iniciatívy zapojilo približne 150 krajín, pričom investície a kontrakty od roku 2013 dosiahli kumulatívnu hodnotu vyše 1,3 bilióna USD. Ide o obrovskú globálnu spoluprácu krajín, ktoré sa zúčastňujú na obrovských projektoch na základe vzájomne prospešnej spolupráce. Nová hodvábna cesta má celosvetový dosah na ekonomiku a zásadne mení pomer globálnych síl. Podrobne o tomto megaprojekte sa môžete dočítať tu:
https://www.weforum.org/stories/2023/11/china-belt-road-initiative-trade-bri-silk-road
Nová hodvábna cesta má päť hlavných cieľov:
1. Koordinácia politík: Zosúladenie hospodárskych stratégií zúčastnených štátov;
2. Prepojenie infraštruktúry: Výstavba kľúčových dopravných a energetických sietí;
3. Neobmedzený obchod: Odstraňovanie obchodných bariér a podpora investícií;
4. Finančná integrácia: Posilnenie menovej stability a rozšírenie spolupráce;
5. Medziľudské vzťahy: Podpora kultúrnych a akademických výmen;
USA si veľmi dobre uvedomujú, že ich Čína vytláča z tohto lukratívneho hospodárskeho priestoru. A to bez násilia, bez hrozieb, iba na základe ponuky pre štáty PZ o vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráci. Čiže Čína sa správa ako partner a nie diktátor z pozície nadradenosti ako to robia USA. Čína sa stáva najväčším svetovým investorom v štátoch PZ, pričom berie do úvahy aj potreby rozvoja týchto štátov.
Ďalšou cestou, ktorou sa bohatstvo krajín PZ vracia späť do USA, sú vojenské nákupy. Tieto štáty sa podieľali v rokoch 2019 až 2023 až 22 percentami celkového svetového dovozu zbraní – viac ako ktorýkoľvek iný región na svete. Aj keď krajiny PZ preorientovávajú svoje energetické toky na východ, zostávajú hlboko prepojené s americkými financiami, americkým vojenským priemyslom a americkými aktívami. V ére oslabenej globálnej moci USA štáty PZ sa budú viazať viac na dôveryhodnú Čínu a začnú robiť podobnú politiku ako Čína. Napríklad budú postupne predávať americké štátne dlhopisy a diverzifikovať svoje hospodárske záujmy práve na Novú hodvábnu cestu – Belt and Road Initiative, najpríťažlivejší globálny systém podnikania a rozvoja za posledných 100 rokov. Monarchie Perzského zálivu – Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn a Omán – boli kľúčovým prvkom architektúry americkej globálnej moci, tvrdí profesor Adam Hanieh, autor knihy „Crude Capitalism“ (Hrubý kapitalizmus).
https://www.thecanary.co/opinion/2026/03/18/petrodollar-gulf-states/
Dohoda z roku 1974 medzi Nixonovou administratívou a saudskoarabským kráľom Faisalom zabezpečila, že príjmy kráľovstva z ropy sa recyklujú do amerických štátnych dlhopisov, čím sa vytvára umelý globálny dopyt po americkej mene a financujú sa americké deficity. Dohoda z roku 1974 vytvorila základ pre tzv. petrodolárový systém, ktorý doteraz definoval svetovú ekonomiku. Diktátor Trump sa fatálne zmýlil, keď počúvol Izrael a začal hádzať na Irán bomby a rakety. Irán Američanom na oplátku hodil vidly do chrbtice americkej ekonomiky. A zrazu sa začal rúcať petrodolárový a zbraňodolárový pakt s krajinami PZ. Vydieranie sveta petrodolármi ako svetovej rezervnej meny končí. Dosahy budú celosvetové.
Trumpa kopla do rozkroku aj Saudská Arábia, ktorá nepredĺžila platnosť 50-ročnej petrodolárovej dohody z roku 1974 s USA. Môže tak predávať ropu aj v iných menách (napr. v čínskych jüanoch) a diverzifikovať svoje investície mimo amerických štátnych dlhopisov. Po vypršaní dohody v roku 2024 sa Saudská Arábia stala navyše súčasťou bloku BRICS, čo signalizuje jej posun k multipolárnemu videniu sveta a znižovanie závislosti od Washingtonu. USA si voči Saudskej Arábii nedovolia viesť politiku násilia. Táto krajina vlastní americké dlhopisy vo výške okolo 150 miliárd USD. Ako „bolestné“ Saudská Arábia podpísala s USA novú Strategickú obrannú dohodu, ktorá zahŕňa dodávky stíhačiek F-35 a amerických tankov. Spoluprácu v oblasti umelej inteligencie a civilného jadrového programu a záväzok Saudskej Arábie smerovať masívne investície do americkej inovácie a infraštruktúry. Aj tak však v krajinách PZ končí éra bezpodmienečnej petrodolárovej lojality.
Iránska vláda vyhlásila, že radšej zničí všetky ropné zariadenia v oblasti PZ, než aby dovolila osi Trump-Netanjahu získať alebo zničiť jej ropný terminál na ostrove Charg. Varovanie je výstižné v tom, že USA si nebudú môcť dovoliť zničiť iránske ropné terminály. Ak by sa to stalo a Irán by začal ničiť ropné polia v štátoch PZ USA by utrpeli mnohomiliardové škody a celý svet biliónové škody. USA radšej predĺžili prímerie a budú sa snažiť hľadať východisko zo slepej uličky.
Hanbou EÚ je, že sa správa ako lokaj USA a nepostaví sa proti americkej politike, ktorá poškodzuje aj ekonomiku Európy. Kaja Kallasová, ktorá má nacistických predkov sa zmohla len na vyhlásenie, že tranzit cez prieliv musí zostať otvorený a bezplatný podľa medzinárodného práva. Kallasová akosi zabudla na to, kto je agresor v tejto vojne a kto porušuje medzinárodné právo. Správanie agresora je podľa nej v poriadku a správanie obete vojny nie. Kallasová už v minulosti svojimi vyhláseniami dokázala svoju hlúposť. Zdá sa, že nedosiahla ešte svoj zenit a hlúpne čoraz viac.
Záver:
Čína dnes nakupuje významnú časť potrebnej ropy od Iránu a Ruska a mnohé z týchto transakcií prebiehajú v juanoch. Podiel dolára na globálnych devízových rezervách klesol na najnižšiu úroveň v tomto storočí. Tento štrukturálny posun v architektúre globálnych financií ďaleko presahuje dočasnú taktiku. Ako zdôraznila Deutsche Bank vo svojej analýze, vojna s Iránom sa môže do histórie zapísať ako „kľúčový katalyzátor erózie petrodolára a začiatku éry petrojuanov“. V tejto novej architektúre zohráva Irán – s pákou kontroly nad Hormuzským prielivom – ústrednú úlohu. To, čo sa deje, nie je taktický posun, ale štrukturálna transformácia globálneho finančného systému a žiadna budúca dohoda nemôže túto trajektóriu zvrátiť. Irán teraz drží v rukách páku, ktorá siaha ďaleko za Hormuzský prieliv – siaha hlboko do základov globálneho finančného poriadku.
To, čo je dôležité si uvedomiť je to, že pádom dolára ako rezervnej meny sa rozloží aj ekonomický systém USA. Túto bývalú veľmoc čaká obrovská hospodárska kríza. Bolo by chybou, keby EÚ už teraz neprijímala opatrenia na zmiernenie dopadov tejto krízy na EÚ.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Pridaj komentár