Po prečítaní včerajšieho komentára Pavla Janíka som si so sebazaprením vypočul celý zmienený rozhovor nového ministra vnútra Ivana Šimka. Bol som zvedavý hlavne na presný kontext zmienky o Sorosovi, no od údivu som zdrevenel pri inej časti – keď sa Ivanovi Šimkovi práve po tragickej vražde Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej otvorili oči a dozvedel sa o akýchsi „skrytých prepojeniach“.
Ilustračný obrázok: flickr
Ivan Šimko totiž už vo svojich prvých slovách pri predstavovaní nového kabinetu prehlásil, že jednou z jeho hlavných priorít je „boj proti dezinformáciám“. Akým spôsobom chce viesť tento boj a proti čomu vlastne chce bojovať, predviedol názorne práve vo vyššie uvedenom rozhovore. Totiž viaceré jeho vyjadrenia, keby sme ich nazvali dezinformáciami, ohodnotili by sme ich veľmi mierne.
Ivan Šimko je aktívne v politike od roku 1990 a už od začiatku ho bolo vidieť aj v médiách. Bol zakladajúcim a dlhoročným členom a funkcionárom KDH a určite si ešte aj dnes pamätá na meno straníckeho kolegu Gabriela Palacku. Mal by veľmi slabú pamäť, keby si v súvislosti s ním už nespomenul na žiadne „skryté prepojenia“, a v hre neboli žiadne maličkosti – vtedajší najväčší mobilní operátori, Slovenské elektrárne a tunel Branisko.
Alebo čo takto „skryté prepojenia“ v kauze Gorila? Keď túto kauzu intenzívne riešila NR SR síce už Ivan Šimko nebol v KDH, ani v SDKÚ a nebol v tejto hre postavou, ale sedel v poslaneckej lavici a veľa o prepojeniach biznisu a politiky počul. Zabudol? Keď je zrazu šokovaný z odhalených prepojení… akých vlastne? Veď nepovedal konkrétne, akože: „Veď viete, čítate predsa správnu dôveryhodnú tlač.“ No schválne – má na mysli Roberta Fica a Vadalovcov, alebo Kočnera a Haščáka s každým, či nebodaj utajenú romantickú dvojicu? Toto Jára Cimrman vo svojej hre Vražda v salónnom kupé nazval „šrapnel“.
Ozaj, spojenie Cimrmana so Sorosom je druhý „šrapnel“, čo sa Ivanovi Šimkovi podaril v priebehu niekoľkých minút.
Kto je vlastne George Soros profesiou? Už Pavol Janík vo svojom včerajšom článku spomenul, že najviac sa preslávil v roku 1992, keď za jeden deň zarobil 1 miliardu USD na úkor Britskej libry. Soros bol zakladateľom a manažérom hedgeového fondu. To je finančná spoločnosť, ktorá na neistých trhoch za províziu preberá na seba riziko za iné spoločnosti. To, čo robil Soros na finančných trhoch, to zďaleka neboli špekulácie a Soros nie je gambler. Zarábal premyslenou vyváženou stratégiou, ktorá počítala s mnohými stratami a ziskami, ale provízie z obchodov zabezpečovali, že výsledovka bola vždy kladná.
Ako je možné takouto stratégiou zarobiť mnoho za jeden deň, a to viacnásobne? Nie je to možné. Na trhu pracuje štatistika a tá je slepá. Vyskytujú sa však výnimočné momenty, a jeden sme zažili aj my na Slovensku, keď sme si všetci menili slovenskú korunu na eurá. Centrálna parita – konečný výmenný kurz, to bol starostlivo utajovaný údaj a bol v posledných dňoch závislý hlavne od politického rozhodnutia. Aj vtedy existovali rôzne indície, že vtedajší minister Počiatek komusi tú centrálnu paritu prezradil, a ten potom náramne zbohatol. Svojho času s veľkým úspechom túto teóriu zverejňoval aj Igor Matovič.
Ale George Soros je niečo úplne iné. On málo hovorí o skutočných príčinách svojho úspechu a Investopedia si to nevie vysvetliť inak ako geniálnym a jedinečným inštinktom – doslova, že má na to črevo, ktoré mu vnútorným pocitom dá najavo, kedy je ten správny okamih na zatvorenie pozície. V ten pamätný rok 1992, keď sa stal najúspešnejším investorom všetkých čias, šlo o to, že po zjednotení Nemecka sa západoeurópsky menový systém, ktorý dlhodobo smeroval k jednotnej mene, dostal do nerovnováhy. Výmenné kurzy fluktuovali v úzkom pásme, no najmä britská ekonomika s vyššou infláciou vytvárala nerovnováhu medzi (nadhodnotenou) librou a nemeckou markou.
Dnes ekonómovia píšu, že situácia nevyhnutne spela k vystúpeniu libry z európskeho menového systému. George Soros nenechával veci na náhodu. Bol cieľavedome veľmi dobre informovaný o tom, ako centrálni bankári pracujú a ako tvoria svoje rozhodnutia. Vedel, že sa „blíži príležitosť, ktorá sa stane raz za 20 rokov“. Presný čas však závisel od politického rozhodnutia a od tohto presného načasovania závisela Sorosova vtedajšia veľká výhra alebo veľká strata. Je to síce len môj súkromný názor, ale priznám, že na inštinktom naplnené črevo neverím. Ostatne, keď nastal ten veľký deň, Soros už mal za sebou jeden prehratý veľký súd vo Francúzsku, kde ho obvinili z investovania do najväčšej banky – Societé Génerale (1987) s využitím utajených informácií od vyššieho manažmentu, teda protizákonne. V tejto veci Soros neuspel ani pri odvolaní na Európskom súde.
George Soros, aj keď ho naše médiá prezentujú ako filantropického deduška, nie je žiadna „druhá liga“. Jeho majetok sa v roku 2022 odhadoval na 8 miliárd USD a podľa dostupných údajov počas svojho života rozdal do svojich nadácií a na rôzne ďalšie politické a charitatívne účely viac ako 30 miliárd USD. Ešte raz – najmenej štvornásobne viac rozdal, než si nechal! Toto treba zdôrazniť práve na Slovensku, kde uctievame ako idol Jura Jánošíka.
A nie všetky rozdávané peniaze Georga Sorosa idú na charitu. Tento „neškodný deduško“, ako sa nám ho snažil vykresliť aj Ivan Šimko, je veľmi aktívny vo finančnom podporovaní Demokratov a liberálov v USA a podporuje progresívnu agendu. Politico v roku 2016 písalo, že v tieni búrlivých prezidentských volieb Soros efektívne mení tvár justičného systému, keď vo viacerých štátoch finančne podporuje kandidátov na lokálnych prokurátorov, zväčša Hispáncov a Afroameričanov. No okrem toho bol pravidelne jedným z najväčších podporovateľov kampaní Obamu, Clintonovej aj Bidena. Dokonca „faktčekeri“ z Newsweek museli v roku 2022 pripustiť, že pokútne zvesti sú pravdivé a Soros naozaj bol najväčším individuálnym podporovateľom Demokratov vo voľbách do Kongresu a Senátu.
Namiesto záveru:
Záver sa nám tu sformulovať nepodarí (okrem toho, že od novej slovenskej vlády nečakajme nič dobré a určite nás nesklame), hlavne preto, že priame dôkazy o „skrytých prepojeniach“ George Sorosa neexistujú alebo sú nedostupné. Archívy tajných služieb sa otvárajú najskôr po 50 rokoch, teda počkáme si najmenej do roku 2042. Kto chce, môže dovtedy veriť na „geniálne črevo“. No keby sme predsa neuverili, je dobré vedieť, že interné informácie pri veľkých výnosných obchodoch nebývajú zadarmo. Dá sa to povedať aj tak, že v tom prípade by tie veľké zarobené peniaze fakticky nepatrili Sorosovi a on by si s nimi nemohol robiť, čo chce…