Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
Kyknos
Area synak: Po predkovi
Neskrotný, bujný, zurvalý,
Bije sa, rúva, vraždí, loví,
Prebodne, praští, ovalí…
Arés je na potomka hrdý.
(Neskôr ho Kyknom budú zvať.)
Nad ním bdie, syn keď vraždí ľudí
(Pelopeia je jeho mať.)
Potomok cti si otca svojho,
Ku sláve jeho stavia chrám.
Seje smrť Arés s každou vojnou,
Obracia pohľad ku Kéram.
Hodný ´by chrám bol jeho mena,
Pocestný má tu na mále.
Belobou skvie sa chrámu stena –
Bielia ju ľudské koštiale.
Svätyňa rastie pri Tráchíne.
Ľudské o kosti núdze niet.
Do Delf sa tadiaľ cesta vinie,
Padajú ľudia za obeť.
Vyčkáva Kyknos krovím krytý,
Cudzincom chystá nástrahy –
Vyskočí, obeť pod krk chytí,
Ovalí päsťou do hlavy.
Kopijou pichá, dýkou bodá,
Priletia supy za hostí.
Menej je preňho krv než voda.
Rozštvrtí telo, vykostí…
Pozbiera, chrámu čo je súce –
Lebene, rebrá, píšťaly…
Doplní tovar nabudúce.
Svätyňu končí pomaly…
Hlavu mu jednu ešte náčim,
Koštiaľov zopár rúk a nôh.
Chrám úcty k vojne ´by sa páčil,
Prikrášli hrdý dórsky sloh.
……………………………………….
Pýthia sa už takmer nudí.
Nešumí lístie dubové,
Obetných darov niet od ľudí –
Kyknos je stále na love.
Hérakla zbadá polbrat delfský,
Vysvetlí, čo je vo veci.
Šporuje Zeus hromy – blesky,
Veštiareň dávno neveští.
Súhlasí obor, s Kyknom že sa
O život pustí za pasy.
Do tráchínskeho vstúpi lesa…
Vyčkáva Kyknos, voľká si…
Potešil by sa komukoľvek…
Veľdielu aby veniec dal,
Chýba mu už len jeden človek…
Ľaľa ho! Kde sa – tu sa vzal!
Chlapisko kráča v levej koži
S kyjakom, lukom, oštepom.
Kyknova ruka hneď po noži…
Zadrž! – Arés mu pošepol.
Zabodne zrak svoj chlap do chlapa,
Vražedná iskra preskočí.
Zloduch sa šance svojej lapá.
Athéna letí na koči…
Dozrieť chce, bol ´by súboj čestný.
(Pridobre pozná Area.)
Z Olympu nadol púť si kliesni.
(Héraklés k nej sa modlieva.)
Neriekne nik tu: -Kaliméra!
Jeden z nich nemá dobrý deň.
Pohľadmi súper soka meria.
Hélios zažne pochodeň.
Zhodnú sa obri na súboji –
Päsťami, kyjom, oštepom…
-Jeden z nich musí soka skoliť! –
Osudu hlas tak vyriekol.
Pustia sa ihneď muž do muža,
Druhého jeden ovalí.
Obidvom päste dobre slúžia.
Zbrane sa k slovu dostali.
O drevo drevo obíja sa,
Od bronzu bronz sa odráža.
Rovný je duel, jeho ďasa,
Nemá boj ešte víťaza.
Kyknovi pomôcť Arés trieli –
Héraklu proti tasí meč.
Athéna boha vojny mierni,
Z bojiska ťahá pľuhu preč.
-Ku Moiram sprva, Bože milý!
Rieknu nech, komu bytia niť
Átropos strihne v skorej chvíli,
Kto z tých dvoch mal by ďalej žiť!
Zasadnú Moiry na poradu!
-Prvý kto bude zranený,
Na bránu môže klopať Hádu.
Druhého Niké odmení.
Vrátia sa spolu na bojisko.
Zurvalý Arés zapení –
Krváca Kyknos, on je blízko…
Syna v tom nechať nemieni.
Kopija letí na Hérakla!
Athéna štít jej nastaví!
Kyknovej krvi zem už vsiakla…
Pochopil Arés tvrdhlavý…
Dušu má Kyknos na jazyku…
Človekom viacej nebude.
Do hrobu telo. Arés v kríku
Duši dá telo Labute.
…………………………………
Pochová Kéýx telo zaťa.
Jasný je víťaz každému.
Vojny boh s pomstou ale ráta –
Hérakla vyzve na scénu.
Zase si krížia muži zbrane –
Jeden Boh, druhý Diov syn.
Úkladne Arés, nebadane
Roznieti pomsty krvnej dym.
Apollón bratu sily dodá,
Venuje mu aj Athéna.
Íchor, krv Božia, nie je voda.
Čoskoro Arés zastená.
Héraklés hluší, seká, mliaždi…
Vystrie sa zbrojnoš ranený…
Zľakne sa Zeus Božej vraždy –
Bez vojen… Ako na Zemi..??!!
Aj on je predsa dietkom jeho,
Navyše s Hérou – zákonný.
Neželá obom otec zlého –
Zálohy zo blesk uvoľní.
Vrhne ho medzi svojich synov,
Od seba nech ich odorve.
Aj Héra stojí zrazu pri ňom.
Arés dnes nie je vo forme.
Synovia dvaja Aréovi –
Deimos a Fobos (Des a Strach)
Na Olymp otca ku Diovi
Odnesú takmer na márach.
Kyknos – doslova: Labuť,
Arés – boh vojny,
Tráchína – mesto bližšie neustanovené, najskôr na J pevninského Grécka,
Kéýx – kráľ v Tráchíne (o ňom ešte bude reč v rovnomnennej časti Kéýx), Kyknov svokor,
Kéry – bohyne násilnej smrti,
Kaliméra – Dobrý deň (gr.)
Moiry – bohyne Osudu, Sudičky,
Atropos – jedna zo sudičiek, prestrihuje niť života,
Íchor – krv Bohov
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Pridaj komentár