Mladí si to možno neuvedomujú. Poznajú len súčasnosť a nezažili dobu, keď hlupáci v médiách a medzi umelcami boli vzácnou výnimkou. Hlúpneme programovo v 3 dimenziách.
Po prvé ako dôsledok prílevu často neodborníkov do politických elít, namiesto najschopnejších osobností. Naša forma demokracie nevynáša do popredia najschopnejšie osobnosti, len figúrky, ktoré dobre vyzerajú na obrazovke. Médiá dlhé roky pracovali na tom, aby sme voľby vnímali ako súťaž sympatií. A tak voliči neraz preferujú takých, ktorí vynikajú v diletantstve, ignorancii dobra a múdra, ale aj vedia na seba strhnúť pozornosť narcistickým talentom.
Po druhé ako dôsledok arogancie moci v ignorovaní nutnej optimalizácie a inovácií (lebo SR patrí stále na inovačný cintorín EÚ). Konkrétne z titulu diskvalifikácie pojmov ako výchova, vzdelanie, tvorivosť, know-how, optimalizácia, kvalita. Slovensko formujú len ako spotrebiteľa toho, čo „vyspelý svet“ produkuje, nie ako tvorcu, čo by mal tiež mať ambície vynikať.
Po tretie kvôli geopolitike – nadnárodní lídri nechcú brať malé krajiny ako rovnocenných partnerov a vyhovuje im, ak v ich čele stoja kariéristi a pritakávači, ktorých ambície končia miestom na spoločnej fotografii, stoličkou na recepcii a fotografiou na obálke prestížneho časopisu.
Dnes vychovávame celkovo oslabenú generáciu detí a tá ďalšia bude zrejme ešte viac oslabená, teda aj fyzicky a aj emočne alebo psychicky. Veľa literatúry o šťastí a motivačnej píše čo robiť, ale nepomáha to, lebo väčšinou je to len o forme, bez reálneho návodu ako žiť vlastný život. Svoj život musí uchopiť každý osobne. Každý musí sám prísť na to, voči čomu sa bude musieť postaviť a čo obetovať.
Neučíme našu mládež milovať, pracovať s emóciami, budovať hodnotové systémy, etiku, morálku, logiku, kreativitu. Neučíme ju vzájomnej úcte, schopnosti efektívne spolupracovať a existovať v skupine. Stále sa zameriavame len na prvé tri úrovne vzdelávania. Pamäť, sem-tam porozumenie a aplikáciu nadobudnutých vedomostí. Tam sme dobrí. Ale hodnotiace – kritické myslenie, zasadenie poznatkov do celkového kontextu, či tvorivosť sú na veľmi nízkej úrovni. Je nutné kompletne prekopať obsah učiva. Zredukovať ho. Nechať len najdôležitejšie veci, na nich stavať a popritom precvičovať mentálne schopnosti mládeže.
Osobnosť človeka je úžasný nástroj a mali by sme mladých učiť, ako tento svoj jedinečný (iný mať nebudú) nástroj využívať a zveľaďovať. Nie ho vyplniť balastom, nie pestovať návyk ku konzumu ako jedinému zmyslu ich života…
Dušan Piršel
