Čo si budeme viac ceniť – blahobyt alebo svoje sny?

Na Západe sme si vytvorili „krajiny blahobytu“ a otvorene sme hrdí na to, že nikdy v histórii sa ľudia po materiálnej stránke nemali lepšie ako dnes. Ľudstvo si vybudovalo „blahobyt“ založený na surovinách, (ropa, plyn…elektrina…) dnes si už nikto nechce ani len predstaviť dobu s pred 100 rokov. Večná túžba po blahobyte drancuje prírodu a prírodné zdroje. Rodnú hruď (polia) nahradili supermarkety.
Myslím, že práve preteky za blahobytom zdeformovali morálku ľudstva a pošliapali ľudskosť
 
Tento blahobyt je však na menšej časti Zeme, a aj v rámci Slovenska v menšej časti štátu. Myslím si, že mať sa dobre, chcieť aby sa naše deti mali lepšie ako my, je úplne v poriadku. Už pred stáročiami ľudia a filozofi snívali o ideálnych štátoch, štátoch blahobytu, dnes už síce nie sme obeťami týchto megalomanov, ktorí sľubovali nové ríše na báze revolúcií (Rímska ríša, Tretia ríša…), ale bohužiaľ sme podľahli iným cudzím snom, snom o trhoch kde sa môžeme racionálne a slobodne rozhodovať.

Ľudia a celé skupiny (komunity) opustili „svoje sny“, všimnite si ako obce, mestá stále viac upierajú svoje oči k štátu ovládaného týmito novými megalomanmi-rojkami, ktorí sú presvedčení o svojej pravde, alebo ako namiesto vlastného rozumu preberáme priority EU. Len pripomínam, že projekt EÚ, ako projekt ekonomický, vnímam v pozitívnej rovine, no ostatné stránky už nepôsobia tak jednoznačne.

Bez dostatočného uváženia sme sa vzdali svojich práv a prenechali ich skupinkám ľudí, ktoré majú svoje „sny“. Skrátka, žijeme sny druhých, a ak sa niekto ohradí, je väčšinou označený za vyvrheľa. Ako povedal filozof Slavoj Žižek: „Ak sa vás zmocnia sny niekoho iného, je s vami koniec“. Jeho výzva nenašla odozvu a ani u nás nenachádza a je dôvodom mnohých súčasných revolt.

Bohužiaľ, aj tí, čo sa tvárili, že je treba zmeniť pravidlá a napr. obmedziť centrálnu vládu, moc, aby mohli ľudia aspoň trochu viac žiť vlastné sny vo svojej komunite a stali sa súčasťou establishmentu, časom začali pískať inú pesničku. Väčšina z nich to robila tiež iba preto aby si získala hlasy a potom sa na svoje sľuby vykašlali. Pozrite si to, čo sľubovali mnohí straníci (česť výnimkám) a volení miestni predstavitelia pred voľbami, a čo hovoria dnes. Ak k tomu priradíme obrovský rast individualizmu, podporovaný technológiami niet sa čo čudovať, že ľudskosť, mimo možno najbližšej rodiny, prestáva byť „in“.

Je potrebné, aby sme sa vážne zamysleli, či práve hromadenie materiálneho blahobytu má byť zmyslom našich životov, a či tomuto fatamorgánovému cieľu obetujeme aj svoj osobný rozvoj a sebarealizáciu našich skrytých talentov.

Dušan Piršel

Deti tomu ešte inštinktívne rozumejú. Nové hračky ich zlákajú, ale veľmi dobre vedia, že čo je dôležité, je zaujímavá hra, a nie skrine plné hračiek. (Ešte som nevidel dieťa, ktoré by tie hračky ochotne upratovalo. Upratovanie hračiek je odvrátená strana „blahobytu“.)
O hračkách platí to isté, čo Dušan Piršel napísal o snoch. Beda, ak dovolíme, aby sme sa stali niekoho hračkou.
Je veľmi dôležité rozoznávať, do akých hier sa dostávame… a nehrať hry, v ktorých nás niekto zneužíva, aby stále vyhrával.