Uprostred práve končiaceho týždňa oznámili zdravotné poisťovne Union a Dôvera prekvapujúcu novinku – „spájajú sa“. Veľmi opatrným jazykom informovali, že to znamená predaj zdravotníckeho portfólia poisťovne Union, ide platné o zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a hlavne s poistencami – ľuďmi, zdravotnej poisťovni Dôvera.
Podľa ľudí, ktorí sa zaoberajú touto sférou, je fúzia dvoch súkromných zdravotných poisťovní najväčšou správou v slovenskom zdravotníctve za desaťročia. Myslím si, že spojenie zdravotných poisťovní Dôvera a Union zmení slovenský trh zdravotného poistenia. Na Slovensku tak vznikne duopol. Popri štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni bude existovať už len jedna súkromná zdravotná poisťovňa.
Pre štát, a týmto slovom mám na mysli záujem všetkých občanov vo sfére zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, táto fúzia znamená obrovskú výzvu. Štátna zdravotná poisťovňa už bude mať len jediného konkurenta a štátny dohľad nad celým trhom zdravotného poistenia tak získava silný nádych konfliktu záujmov. A to z obidvoch strán, nielen zo štátnej, ale aj súkromnej. Teoretické diskusie o nárokoch pacienta, za čo všetko by sa malo platiť a o priestore pre komerčné pripoistenie, sa tak stávajú otvorenou arénou na presadzovanie priamych ekonomických záujmov súkromných vlastníkov. Všetky argumenty v prospech „súkromného podnikateľa“ tak pôsobia v záujme jednej konkrétnej vlastníckej skupiny.
Som presvedčený, že poisťovne by nemali súťažiť o poistencov len marketingovou masážou, ale predovšetkým kvalitou služieb a ponukou kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Mám však veľké obavy, že zdravie ľudí sa už dávno stálo obyčajným tovarom, ktorý prináša podnikateľom zisk. Zisk by sa mal, podľa môjho názoru, vytvárať iba pri nadštandardnom pripoistení.
Samozrejme, akýmkoľvek upozornením na neprimerané zisky v odvetví poskytovania zdravotnej starostlivosti riskujem, že zo mňa oponenti urobia propagátora akejsi vymyslenej totalitnej diktatúry. Neférovo a účelovo. Pretože otázka miery zisku v zdravotníctve je oprávnená. Veď ide o naše spoločné prostriedky, ktoré zverujeme súkromným spoločnostiam, aby pre spoločnosť urobili niečo vo verejnom záujme. Keď ide o diaľnice alebo múry okolo ministerských budov, vtedy chápeme, že zisk má svoje hranice.
Prečo v zdravotníctve nie?
Má aj v zdravotníctve dominovať snaha o maximalizáciu zisku? Ako dlhoročný profesionál v tomto odvetví cítim, že hlavná je tu spoločenská zodpovednosť a solidarita. Je správne, že tú solidaritu majú prejavovať len tí, čo platia (zákazníci), teda poistenci a štát, a vlastníci majú byť od solidarity oslobodení, lebo „zisk má mať vyššiu prioritu“?
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je totiž, z hľadiska finančných nákladov, veľmi rôznorodé. Neexistuje priama úmera medzi subjektívnymi ťažkosťami a nákladmi nutnými na ich vyliečenie alebo zlepšenie kvality života. Rôzne zdravotné problémy majú veľmi rozdielny „potenciál na tvorbu zisku“. Za desaťročia koexistencie štátneho a súkromného sektora v zdravotníctve už rozhľadený človek vidí tendenciu presúvať potenciálne ziskové činnosti do súkromnej sféry, a všetky ostatné, z ktorých sa netvorí zisk – starostlivosť o starých, chronicky chorých, zdravotne postihnutých, vidiecku chudobu atď., ponechávať štátu.
Štát nám spravujú politici. A je mi smutno, že mnohí z nich túto tému využívajú len na získavanie politického kapitálu – planými sľubmi rýchlych výsledkov a razantného zlepšenia. Viem sa zmieriť s tým, že veci môžu trvať dlho a že na nich treba vytrvalo pracovať, ale plané nádeje na rýchle vyriešenie všetkých problémov veci vždy len zhoršia. Pritom reálne kroky politikov, prakticky od začiatku všetkých „reforiem zdravotníctva“ vytrvalo smerujú k posilňovaniu tendencií k tomu, aby zdravotníctvo bolo hlavne „ziskové“.
Je mi smutno z toho, ako sa mi pred očami zdravotníctvo rozštiepuje na výnimočné, len pre vrstvu tých, čo na to majú, a podpriemerné pre… časom možno väčšinu obyvateľstva. Ale momentálne svetlo na konci tunela nevidím. Niet tu odvážnych rytierov, ktorí by bojovali proti veterným mlynom lukratívneho biznisu.
Osobne som však optimista a takto chcem zakončiť aj svoju dnešnú úvahu. Som presvedčený, že z každej krízy, či spoločenskej, medzinárodnej ba dokonca aj rodinnej, alebo individuálnej ľudskej, vedie cesta k riešeniu cez rozum a svedomie. Zdravotníctvo, ako spoločenský problém, je pre jednotlivca priveľké sústo. Záujmy podnikateľov svoju silnú podporu majú. Pacienti – jednotlivci – by potrebovali veľmi silnú osobu (organizáciu), ktorá by chránila ich záujmy. V tom prípade, dúfam, by bolo možné nájsť riešenie, ktoré by bolo rovnovážne.
Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Dodatok Mariána Moravčíka
Fúzia zdravotných poistení sa ma, ako poistenca ZP Union, týka osobne. Dodnes si pamätám sľuby, keď som pred mnohými rokmi odchádzal zo „Všeobecnej“, ako mi chce súkromná spoločnosť poskytnúť lepšie služby a kvalitnejšiu starostlivosť ako štát. Ešte nedávno som jej agentov stretával na ulici, snažili sa ma presvedčiť, aby som prešiel k nim a boli sklamaní, že tam už som. Skrátka, ešte nedávno prebiehala v Unione silná kampaň na získavanie poistencov, so silnými sľubmi a ponúkaním dlhodobého záväzku. A zrazu, zo dňa na deň, už nie som klientom, pre ktorého chce poisťovňa urobiť všetko, čo sľubovala, ale som kusom tovaru, ktorý za peniaze predá niekomu, o koho som predtým nestál.
Ako irónia znie oficiálne zdôvodnenie, že to robia preto, lebo chcú „vytvoriť silnejšie zázemie pre ďalší rozvoj zdravotného poistenia na Slovensku“. Vari si autori tejto frázy mysleli, že ju budem chápať v tom zmysle, že to robia v mojom záujme ako ich klienta?
Nie, jedným šmahom znegovali všetky sľuby. Šlo im od začiatku a celý čas len o svoj zisk. A keď sa ukazuje, že zdravotné poistenie už v blízkej budúcnosti nebude generovať takú mieru zisku ako životné a majetkové, tak nás jednoducho predá.
Je iróniou, že otázka, z čoho sa tvorí zisk zdravotnej poisťovne – prakticky len z poistného, ktoré poisťovňa inkasuje a nevyplatí na zdravotnú starostlivosť – tento problém je teraz druhoradý. Veď takto funguje celý kapitalistický systém.
A práve v oblasti zdravotníctva je na mieste opýtať sa (spoľahlivý indikátor inteligencie):
„Záleží nám na prosperite kapitalizmu viac ako na zdraví svojom a našich blízkych?“
Pridaj komentár