Ilustračný obrázok: Pixabay
Prednedávnom som na soc. sieti zdieľala starší článok „Éra rozdeleného sveta“ a pod ním som objavila dva komentáre, ako sa hovorí, priamo zo života.
Pisateľ v nich opísal ľudskosť, ktorá dokáže pomáhať a meniť životy iných, často neznámych ľudí.
Opísal v nich to, čo sa v tejto dobe začalo zo spoločnosti úplne vytrácať. To, čomu sa hovorí Človečina.
Po prečítaní týchto komentárov som začala premýšľať nad tým, či sú ľudia ešte stále schopní konať ľudsky, keď sa dostanú do existenčných problémov, alebo dajú prednosť egoizmu a nedokážu podať pomocnú ruku…
Premýšľam nad tým, koľko „človečiny“ v ľuďoch ešte ostalo, aby vôbec dokázali prežiť…
V práci mám kolegu, priateľa zo Srbska. Rozpráva mi o 90tych rokoch, o izolácií a nakoniec „mierového“ bombardovania Srbska. Osem rokov žili pod sankciami, tržnice boli úplne prázdne. Ľudia sa veľmi rýchlo spojili a začali si meniť tovar, aj obdarovávať tých čo nevládzu, deti starých…..
Asi pol roka trvalo, keď sa ľudia z miest vrátili na dediny – v zmysle, že tam začali dochádzať, chovať sliepky, sadiť zemiaky – farmárčiť. Hovorí mi, že teraz to vidí ako jednoduché -strčiť vajíčka pod kvočku, chovať kozu. Veď 100kg masa šesť vriec zemiakov – už z toho vyžijú traja ľudia celý rok a k tomu zelenina. Inflácia bola tak vysoká, že výplata mala každý deň ráno iný kurz ako večer. Lekári pracovali za odmenu, za to čo bolo.
Pri bombardovaní sa všetci tisli v kryte a navzájom sa psychicky podporovali. Modlili. Dávali si nádej.
Pred vojnou tiež jeden druhého nepoznal, závideli, súťažili navzájom…
Srbska bežná armáda, obyčajní chlapci ubránili hranice. Vojak NATO nedokázal po zemi vstúpiť do ich Domoviny. Ľudia sa pri nálete postavili na dôležitý most do ich mesta a držali sa za ruky. Pilot nevystrelil raketu!
Áno, krv ne voda – Srbi majú odvahu predkov v génoch.
Morálka a charakter sa vrátil do ich životov. Bez nich niet zmyslu života.
Utrpenie ľudí spojilo! A nemusí to tak byť.
Je tu jeden odkaz protifašistického bojovníka z čias 2sv.vojny.
LIDE BDETE. Július Fučík.
Zaujímavé, teraz som si spomenul.
Mám aj priateľa Bosniackeho moslima Ten stál na druhej strane konfliktu. Politika to zariadila tak -postavila ľudí proti sebe!!! Držal hliadku, strážil objekt – vnútri bol zajatý Srbský ranený vojak….
Objavil sa vojak UČEKA-Albánska oslobodzovacia armáda.
Hovorí mu „pusť má idem si to vybaviť so Srbom.“
On mu hovorí „ja tu strážim, nikoho nepustím. On je zavjazanij (zajatec)-je pod zákonom.“
Nedal si povedať, tak mu Ibrahim , tresol pažbou do čela!!! Hovorí mi, taká elipsovitá modrina mu ostala na čele.
O pár dní Ibrahim hliadkoval. Začul, ako čosi silno udrelo do kmeňa stromu a obďaleč padol granát z dela. Strom ho odklonil a otočil špicom nahor.
Nevybuchol!
Tak pracuje vesmír, Boh, Allah, Brahma, Yahve…
Bola to odmena za odvahu.Za jeho charakterné a morálne správanie sa. A takého som ho poznal aj ja pred rokmi, ako kolegu v práci!!!
As-salamu alaykum. Mier vám, s vami.
Vasil V. Nastišin
Zverejnené so súhlasom autora príspevkov.
