Krétheus kedys´ v Iolku vládol, V onom bol meste prvý kráľ. Po mori lode nahor – nadol Húpali vlny opodiaľ.
Nedávno som videl dom. Horel. Strechu oblizoval už plameň. Podišiel som bližšie a uvidel som, že dnu sú ešte ľudia.
Čo všetko žije v spomienkach Misku váh radi vyklonia Stretnutí rodných pomenej Čas plynie, rýchlo uteká
Túla sa Alkaid po Hellade, Bez cieľa blúdi sem a tam, Nepokoj v duši jeho vládne, Dni ani noci neráta.
Neryl si mečom, brat môj. Iba pluhom. A to je príliš málo. Pre tento svet, kde hranica je brázdou po meči i po pluhu.
Ďakujem vlasť moja za to, že si Za to, že hlas Ti znie jak svieža jar Dobrých správ posol vždy prídeš ku mne Hoci Ťa obchádza bolesti žiaľ
Mal som Strom Detstva V starom Gaštane, Traja muži ho Ledva objali, Čo nemal roky Nikdy zrátané… Gaštan bol obor, Ja chlapec malý.
Každému sa nemusí páčiť punk. Kedysi sa nepáčil ani mne. Ale s odstupom času oceňujem…
