Kto má rozum, ten sa má. Na čo si len trochu zmyslí, všetko sa mu zjaví v mysli – celučičký celý svet.
Terimach, Deikont, Kreontiad – Hrdý je Alkaid na synov. S Megarou rád sa na nich díva, Nešiel by nikdy za inou.
opitá rožkom populizmu tancuje Slovač bez vzdoru rezko na nôtu Kolovrátok mať vlastný názor ? netreba !
Nie všetky vtáky žijú v kŕdli Aj vlka svorka vyhostí Rozumom mnohí opovrhli Chátrajú chrámy Múdrosti
Keď sa Slovák ta do sveta odberal, na Machnáči, na tom kopci zavolal, zavolal on na Machnáči po dvakrát: Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat.
Boh stvorený na obraz človeka sa ulieva v zákulisí. Dáva si do nosa a bohuje.
Osemnásť rokov…Plný sily Z lesov – hôr preč sa poberá. Pamätá slová dobrej víly – Každého ctiť si priateľa,
Lístie sa zľahka vznáša za oknom Jesenné farby listov – nach a žlť A letná láska trvá ako strom Všetko však odpláva raz ako plť
byť poetkou zvolím ,,in medias res“ takto sa trápim so štartom čo vedie do nirván ZAMATU modernej púte evolučnej krivky
Vymyslel ktosi, že Čas prší Možno má svoje oblaky Skúšam sa pýtať, Čas však mlčí Pozerám na zem do mláky
