Ach, keby zrak váš vnútorný, môj pane, prenikol to, čo hĺbky srdca taja, tak ako tône môjho obličaja telesným zrakom vidieť vám je dané:
Na ceste našiel človek nahé dieťa Podal mu kabát by sa zohrialo S hnevom však stisol päsť a tvárou k Bohu – Prečo Bože môj dopustíš aj to?!
Trvalý pobyt: Vo Vesmíre Prechodný: Kdesi na Zemi Na nervy brnkám hviezdnej Lýre Pohltí Astrál ozveny
Diov syn skántril na pevnine Divoké zvery, obludy. Burina zlá však nevyhynie – Útrpie príde od ľudí.
V tom období, keď rastie list aj kvety a pre milencov nová radosť z vesny, keď ako list a kvet sú v sade spätí a vtáctvo spieva pre nich vence piesní;
Ej, mal som frajerôčku pri samom potôčku, ej, keď na vodu idem, furt stojí v oblôčku.
