Moja milá neverí, že ja idem do vojny, ale ona uverí, keď ma vidí na koni.
Poprednému slovenskému Andrejovi Ferkovi, pretože jeho je kráľovstvo kozmické
Podíde dcéra ku ocovi – K Eurystheovi Adméta. Nudí sa kráľ a muchy loví, Paláci po sa obšmieta.
Kiež zmizne z pamäti nám bôľ pridlhej zimy, nárek za mŕtvymi! Aj keby les hneď nahý bol, pod fialkami zhnedli dni jak z hliny.
Anjeli z nebies zlietajú V opare bielej hustej hmly Ich jediné je poslanie – Chrániť nás od zla, od biedy
V tmavomodrých snoch naše duše prepletené jemnými vláknami osudu hviezdnej pavučiny tancujú nekonečný tanec lásky
Ej, keď ma šikovali hore tou Bystricou, tak som si zakrývau, tak som si zakrývau oči kabanicou.
V Mykénach sa to hemží ľuďmi – Chudobní, strední, boháči, Domáci, cudzí, národ bludný… Vnímať ich oko nestačí.
