Ach, keby zrak váš vnútorný, môj pane,
prenikol to, čo hĺbky srdca taja,
tak ako tône môjho obličaja
telesným zrakom vidieť vám je dané:

uzreli by ste peklo nevídané,
priepasti múk, im nieto konca-kraja,
v nich Amor večne s žiarlivosťou spája
i strach i žiar, čo blčať neprestane.

Uzreli by ste seba ako pána
uprostred duše, ktorá sa len mučí
a muky z nej sa nikdy neodstránia.

V nej každá túžba zhasla už a mlčí
alebo v spánku hlbokom sa skláňa –
len túžba mať vás stále bdie a blčí.

(preložil Viliam Turčány)

Starší článok

Február 1948 – pokus o lepšiu spoločnosť

Novší článok

Jevstafjev: Mimoscénářová válka


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *