Ej, keď ma šikovali
hore tou Bystricou,
tak som si zakrývau,
tak som si zakrývau
oči kabanicou.

Ej, oči kabanicou
a košku na pleci,
veď sa čudovali,
veď sa čudovali
Bystričania šeci.

Ej, a keď ma priviedli
pred bystrickje brány,
veď ma tam vítala,
veď ma tam vítala
jedna švárna pani.

Ej, čože si porobiu,
spod Poľany zleza,
že ti zakladaju,
že ti zakladaju
na rúčky železá?

Ej, nič som neurobiu,
zabiu som človeka,
veď ma odsúdili,
veď ma odsúdili
pou desiata roka.

Starší článok

BOJ NIE JE UKONČENÝ – 42

Novší článok

Igor Levitas: Reminiscence nejen olympijské…


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *