Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jeho údel?

Nadpis tejto úvahy mi napadol práve v spojitosti s vojnou na Ukrajine. V každej vojne ide o obrovské finančné zdroje, ktoré odletia do vzduchu ako vtáča. Prečo dnes v úvahe hovorím o akejsi spojitosti s vojnou na Ukrajine?

Po prvej svetovej vojne otec súčasnej ekonómie J. M. Keynes bo poverený ministerstvom financií, aby zastupoval Anglicko na Versailleskej konferencii. Mal iba 36 rokov. Keynes bo svedkom toho, ako LL. George, anglický premiér, a jeho francúzsky kolega Clemenceau sa snažili popliesť amerického prezidenta W. Wilsona tým, že žiadali,  aby sa z porazeného Nemecka vymačkalo čo najviac, ba ešte viac, teda za hranicu možností porazeného Nemecka.
Keynes vypočítal, že to bude iba 1/3 toho, čo žiadali uvedené mocnosti. Napísal aj dielo Ekonomické dôsledky mieru, v ktorom podrobne a starostlivo opísal prečo Nemecko nebude schopné zaplatiť reparácie, ktoré od neho žiadali.

Vyčísli niekto dnešné výdavky mnohých vlád na vojnu v Ukrajine? Ekonómovia bez znalostí, ohrozujú spoločnosť.

Giganti národohospodárskej vedy v posledných 200 rokoch boli ľuďmi, ktorí sa zaujímali o aktuálne politické otázky svojej doby. Študovali chod hospodárskeho života, aby mohli presadzovať lepšiu hospodársku politiku. Avšak aj napriek svojmu záujmu o politiku, neboli ani politikmi ani polemikmi, ale mysliteľmi, ktorí sa snažia presadiť svoje učenie, názory u svojich súčasníkov – vo vládach, ba aj v širokej verejnosti, a to prostredníctvom analýz a metódami dokazovania.
Kto to dnes vyčísli a zanalyzuje? Pritom máme aj metódy systematického pozorovania a metódy analýzy a to vďaka nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu Prof. Kuznetsovi a Prof. Leontievovi.

My iba vieme, že sme už poslali na Ukrajinu obrovské milióny, aj vo forme darov. A pritom máme SNÚ aj input / output analýzu. 

Aj čitateľ si iste uvedomuje premeny, ku ktorým dochádza v dnešných technológiách, ako aj v politickom a inštitucionálnom usporiadaní (stačí si všimnúť EÚ), ktoré sťažujú proces vyvodzovania jednoznačných ekonomických záverov o pravdepodobných možných alternatívnych politikách.
Byť ekonómom nie je jednoduché, už z uvedeného vidíme  aký je jeho údel. Poučky minulosti platia aj naďalej. Hlavne systematicky usporiadať poznatky a relácie, čísla o ekonomike. Alebo aj inak, nikto kto chce získať predstavu o tom, ako môžu politické kroky a prístupy ovplyvniť chod hospodárstva a aké opatrenia musia zvoliť, nemôže sa vyhnúť štúdiu ekonómie, národohospodárskych teórií.

Svet neoplýva mliekom a mäsom, musíme robiť náročné rozhodnutia.  Musíme riešiť ako zdokonaliť fungovanie dnešnej ekonomiky, ohraničiť aspoň niektoré z nekonečného počtu možných vplyvov na ekonomiku. Útek z doby nie je možný. Dovolím si tvrdiť, že dnes je skutočná znalosť odborníkov absolútnou prekážkou úspechu. Pre dôkaz nemusíme ísť ďaleko.
Dnes by sme predovšetkým potrebovali dielo vládnych ekonómov u nás doma aj v EÚ, ktoré by pojednávalo o monetárnej reforme a zvlášť o peniazoch. Stratili už hodnotu. Ale aj to, čo Keynes vyjadril takto: oživenie vo veľkej depresii nastáva, keď starí paprdovia v britskom parlamente a na ministerstve financií prídu o svoje džoby.

V dnešných časoch nám, EÚ a aj USA dala neviditeľná ruka slobodného trhu facku po tvári. Ekonómia nie je impresionizmus a tak ekonomiku treba nakresliť čo najstarostlivejšie na graf a potom vyjadriť modelom, sústavou rovníc. Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jeho údel?

Keď politici hlásajú, že ceny sa samé doplňujú a idú správnym smerom tak mi to znie ako slová kúzelníka, že habraka ceny stúpnu a dabraka ceny klesnú. Nie je to tak. V ceste k náprave stoja monopoly a globalizmus. Predovšetkým by sa mali vyrovnať investície s úsporami, ale to si politici nevedia ekonometricky odvodiť. Do dnešného dedičstva spôsobu fungovania ekonomiky musia ekonómovia vniesť presnosť a poriadok, lebo ich ekonomika stratila. 
Aj dôvera vo finančné riadenie hospodárstva sa stratila. Ekonomika dnes nie je vybavená automatickými prístrojmi, či nástrojmi, ktoré majú zmierňovať výkyvy hospodárskych cyklov.

A tak sa stalo, že sa nemôžeme spoliehať na múdrosť politikov a preto málo ekonómov spáva kľudne a iste vieme, presvedčili sme sa, že séria dôsledkov sa reprodukuje sama sebou.

Treba si iste zamyslieť na stanoviskami strážcov pokladne, ktorí ako liek nám ponúkajú a požadujú trpezlivosť, a sľubujú nám rekonvalescenciu v dlhšej perspektíve. No, ale načo máme potom vládu? V dlhodobej perspektíve budeme všetci po smrti. Prečo nepredvídali rast cien energií, vojnu na Ukrajine, rast nezamestnanosti, či zlú štruktúru poľnohospodárskej výroby SR?

Dnes vládni ekonómovia nevedia, čo pôsobí proti poklesom a proti zrýchľovaniu inflácie. Sľuboval iba jednočíselnú a už je dvojciferná. Ale kde zastane jej rast? Nemáme úrad pre poistenie inflácie proti jej rastu. Nielen jej, ale aj nezamestnanosti. Prišla k nám ďalšia automobilka. Budeme jesť blatníky? Vidíme čo je kriku okolo ukrajinskej pšenice? Alebo celý rad investícií je robený pod vplyvom „animálnych pudov“, či na podnet zahraničia?

Nezabezpečujeme optimálne využitie našich zdrojov, pôdy, práce a kapitálu. Špekulatívny podnikatelia idú ľahko vpred. Byť ekonómom nie je jednoduché, aký je jrho údel?

Záver

Verím, že čitateľ zistil, že byť ekonómom nie je jednoduché, ba aj aký je jeho údel. Ak sa nerešpektujú národohospodárske vedy, politici sú schopní uvrhnúť ekonomiku do zmätkov, až priepasti. 

Astronómovia sa môžu pochváliť celkom slušným počtom správnych predpovedí návratov Heleyovej kométy. Zato ekonómovia v posledných 30 rokoch môžu predložiť dlhý zoznam chybných predpovedí a rozhodnutí.

Politici nie sú schopní vtesnať fungovanie ekonomiky do súčasných metód modelovania skutočnosti, čiže najnovších poznatkov ekonómie. Byť národohospodárom, zvlášť makroekonómom nie je ľahké. 
Všetci ekonómovia už dlho (Keynes) varujú, že vlády musia vždy čeliť politickým tlakom, ktoré ich nútia do krokov, ktoré môžu hospodárstvo zruinovať. 

Dobrá hospodárska politika zďaleka nemusí byť aj politikou populárnou, o ktorú sa opierajú politici. Prax musí prijať občas aj obtiažnu, náročnú argumentáciu ekonómov. Politici tvrdia, že sa musíme vyrovnať s neistotou.