Vyšlo 2. 8. 2026 – Analysis By Emotion, autor PATRICK ARMSTRONG
Preklad Marián Moravčík
Pred pár rokmi som mal typickú príhodu na obede s bývalým kolegom. Pracovali sme spolu niekoľko desaťročí a vždy som ho považoval za veľmi dobrého analytika. Dokázal nájsť dôkazy, vyhodnotiť ich a zostaviť kompetentne vyargumentovanú správu na vysvetlenie alebo popísanie objektívnej reality. Ako som už uviedol, pracovali sme spolu, síce formálne nie v spravodajskej zložke, ale mali sme podobnú prácu: mali sme sa pokúsiť zistiť, čo prebieha v krajine X.
Takže počas rozhovoru som spomenul, že niečo z toho, čo Rusko robí na Ukrajine, mi pripomína taktiku, ktorú použil Brusilov v roku 1916. (môj článok tu). Okamžite nasledovala explózia – Rusko je hrajina hajzlov, Buča, nevyprovokovaná invázia, Buča, hajzli… Prednášal to celkom vášnivo a plynule, pripadalo mi to ako naučená replika a ako keby len čakal na impulz, aby mohol spustiť.
Skutočný analytik by bol zvedavý, čo presne som tým myslel, počúval by moje vysvetlenie, ďalej by sa pýtal, možno protirečil vlastnými argumentami a tak podobne. Touto cestou by sme sa postupne priblížili k obrazu reality. Prípadne by mohol povedať, že o tom nechce hovoriť.
Paul Robinson si pred nejakým časom všimol, že existujú dva prístupy k zahraničnej politike, ktoré sa v dnešnom svete uplatňujú. Jedným z nich je viera v „tradičný vestfálsky poriadok, v ktorom sú štáty rovnocennými suverénnymi subjektmi“. Ten druhý je úplne iný:
Argumentácia ľudskými právami, celkom opačne, posunula Západ smerom k uprednostňovaniu právnej asymetrie. V tomto prístupe sa rozlišujú spravodliví a nespravodliví, tí, ktorí rešpektujú a tí, ktorí nerešpektujú ľudské práva, a títo si nie sú právne ani morálne rovní.
Podľa mojej mienky je to veľmi bystrý postreh a napísal som článok o tom, že Rusko si zvolilo „vestfálsky“ prístup. Mojimi dôvodmi v podstate bolo, že Moskva strávila sedem desaťročí presadzovaním moralistického postoja – prvého socialistického štátu na svete, šťastnej budúcnosti ľudstva a všetkého, čo s tým súvisí – a zistila, že to vôbec nefunguje. Tvrdým spôsobom sa naučila, že krajiny sú také, aké sú, a tak s nimi treba aj zaobchádzať. Moralistické postoje nevedú k úspechu.
Čitatelia tejto stránky nepochybne tiež chápu, že aj môj pohľad na vec sa prikláňa k „vestfálskemu“ prístupu. Môžete neznášať svojich susedov, ale nezmiznú, ak nimi pohŕdate a neberiete ich na vedomie. Na chvíľu sa môžete cítiť triumfálne, ale keď otvoríte oči, zistíte, že je všetko po starom. Ak s nimi chcete vychádzať, musíte skúsiť ich pochopiť, vžiť sa do toho, ako oni vidia veci. Pocit morálnej nadradenosti bráni jasne vidieť.
Ale späť k môjmu sporu s kolegom. V jeho postoji pocity celkom nahradili racionálne myslenie. Či nie? Ani sa nepokúsil porozumieť problému z pohľadu Moskvy, rovno povedal, že je to krajina hajzlov. Namiesto premýšľania a pochopenia siahol hneď po odsúdení a pohŕdaní.
Podstatou spravodajstva je snaha pochopiť uhol pohľadu protivníka. Ako on chápe veci? O čo sa pokúša? Čo vníma ako hrozby? Čo je schopný proti nim urobiť? To tvorí celý obsah spravodajstva, analytiky, medzinárodných vzťahov, diplomacie a ďalších vecí toho typu. Je to ťažké a človek to nikdy nezvládne úplne dokonale, ale musí si nechať svoje morálne úsudky pre seba a pokúsiť sa vidieť realitu. A presne týmto ma jeho tiráda sklamala: považoval som ho za lepšieho profíka. Namiesto toho sa prejavil ako bežný „expert“ z televízie, ktorý sa ukája rečami o tom, akí sme my skvelí a oni lúzri. Moralizovať dokáže hocikto, analýza je tvrdá práca.
Prvým problémom s moralistickým svetonázorom je, že to človeka veľmi skoro obmedzí, s kým sa môže rozprávať. Koniec koncov, Dobro nemôže uznať Zlo za rovnocenné. Najmä po tom, čo boli vyslovené všetky starostlivo sformulované bojovné frázy: ide o „neoverené tvrdenia režimu“, sú to „dezinformácie“ šírené „štátnymi médiami“; sú to „repliky“ z vopred „pripraveného scenára“. Tí Dobrí, tí Spravodliví, naopak, majú demokratické vlády, hovoria len pravdu a majú slobodné médiá, ktoré si overujú informácie. Čím viac Dobro zdôrazňuje zlo toho druhého, tým menej je schopné vedieť alebo chápať. A nikdy, samozrejme, sa nemôže pošpiniť priamym stretnutím so Zlým. Podstatu právnej asymetrie podľa Robinsona vyjadril jeden z jej hlavných praktizujúcich tu: Putin je monštrum, „tu ich máte“ „repliky z ruského scenára“ a NATO sa len bráni. Čo viac potrebujete povedať alebo si myslieť?
Keď sa človek opevní na pozícii morálnej nadradenosti, čoskoro sa prejaví nadradenosť aj v iných oblastiach. Sme morálne lepší a všetko, čo robíme, je tiež lepšie. Zlo prehráva vo všetkom, čo sa týka vojny aj mierového života. Všetky naše nástroje sú lepšie a my s nimi vieme lepšie narábať. Tí morálne nižší nevedia ani bojovať tak, ako my. A tak si osvojujeme názor istého podpriemerného rakúskeho akvarelistu, že „stačí jeden riadny kopanec do dverí a celá zhnitá stavba sa zrúti“. Ale ZSSR v roku 1941 neskolaboval a nezrútil sa ani Irán v roku 2026.
A na svete je toľko vojen z toho dôvodu, že existuje veľa zla, s ktorým sa nedá – nesmie – vyjednávať a rozhodne sa nesmie nechať na pokoji. A tak NATO, táto aliancia morálne nadradených, musela zasiahnuť na Balkáne, v Somálsku, Líbyi, Iraku, Afganistane, na Ukrajine. Vojna vždy a všade.
Nie je zaujímavé, ako často k tomuto „šíreniu hodnôt“ patrí bombardovanie? Tu je príklad, ako NATO šírilo svoje hodnoty v Sýrii.
Moralizujúci postoj je zničujúci pre tých, čo ho praktizujú (nehovoriac o mnohých tisícoch tých, ktorí ho prijímajú). Moralisti nikdy nie sú schopní vidieť realisticky – ako by aj mohli, keď „tamtí“ sú stelesnené Zlo!? Vždy oponenta podceňujú a seba preceňujú.
Neberú realitu na vedomie, ale realita má zuby a nakoniec ich použije. (Všimnite si, ako to práve teraz prebieha medzi USA a Iránom.)
Moralizmus ničí tvorbu rozhodnutí na základe spravodajských informácií a samotný účel spravodajstva dokonale zablokuje. Obávam sa však, že na Západe prevládol moralizmus a všetci „analytici“ sú dnes nútení súhlasiť s Nulandovou, že Putin je monštrum. Každý, kto pláva proti prúdu, je „Putinov agent“ (toto som počul o sebe) a teda aj on je horší a morálne na nižšej úrovni.
Nečudujem sa, že všetky vojny NATO boli obranné.
(A o to viac ma teší, že som už pred 16 rokmi odišiel do dôchodku.)
*********************************
A odrazu sa dozvedáme, že „repliky“ z vopred „pripraveného scenára“ toho „monštra“ boli pravdivé. Napríklad takto sa RFE (Rádio slobodná Európa) pokúša prekrútiť skutočnosť, že USA vykonávali funkčné experimenty s životne nebezpečnými látkami po celom svete. Porovnajte článok RFE s obsahom skutočných odtajnených dôkazov.
Autor – Patrick Armstrong – od roku 1984 pôsobil ako analytik Ministerstva obrany Kanady v oddelení so špecializáciou na ZSSR/Rusko a v rokoch 1993 – 96 ako poradca na Veľvyslanectve Kanady v Moskve.
Od roku 2008 je na dôchodku a publikuje o Rusku a súvisiacich témach.
.
Dodatok Mariána Moravčíka
Narážka z „vopred pripraveného scenára monštra“ sa týka informácií, ktoré v marci 2023 zverejnilo ruské Ministerstvo zahraničných vecí, aj na pôde OSN, o biologických laboratóriách na Ukrajine, ktoré robili potenciálne nebezpečný a zakázaný (dohodou o nešírení biologických zbraní) výskum a boli financované a riadené Ministerstvom obrany USA. Oficiálne miesta USA, Ukrajiny a všetky médiá západného hlavného prúdu tieto obvinenia odmietli (jazykom, ktorý popísal v tomto článku Patrick Armstrong a ktorý charakterizuje aj dnešná Wikipedia). Odmietnutie existencie takýchto biolaboratórií, reprezentované napríklad The Conversation, hovorí jednoznačne o ruských „dezinformáciách“ a „konšpiračnej teórii“ v tom zmysle, že na ruských informáciách nie je ani kúsok pravdy, teda nielen že také laboratóriá neexistujú, ale USA s nimi ani nemôže mať nič spoločné. (Pripomínam, že až ruská Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine ukončila éru „kovidu“ a že v tom čase vtedajšia administratíva prezidenta USA odmietala akúkoľvek spojitosť s laboratóriom vo Wuchane.)
Posledná veta článku sa týka pred verejnosťou doposiaľ skrývaných informácií, ktoré 12. 6. 2026, krátko pred svojou rezignáciou, zverejnila Tulsi Gabbardová, šéfka tajných služieb USA, o existencii USA platenej siete viac ako 120 biologických laboratórií v 30 krajinách sveta, 40 z nich na Ukrajine.
Fotokópie niektorých strán zo zverejnených materiálov sú dostupné na tejto adrese: https://archive.dni.gov/files/BIOLAB_Slides.pdf
Článok RFE, ktorý nám dáva do pozornosti autor tohto článku, sa uhladeným spôsobom pokúša pokračovať v doterajšej mainstreamovej moralistickej argumentácii proti Rusku a jeho „dezinformáciám“. Pripúšťa síce, že dané laboratóriá na Ukrajine sú skutočné a že naozaj sa v nich nachádzajú potenciálne veľmi nebezpečné patogény, ALE laboratóriá patria pod ukrajinské úrady, nie sú tajné, lebo v USA sú verejne prístupné dokumenty o ich financovaní z USAID a Ministerstva obrany, a napokon nie je v nich vojenský výskum, ale mierový. A celú záležitosť napokon relativizuje tým, že Gabbardová dávno podporovala Trumpove konšpiračné teórie a že veď už nie je vo funkcii a ktovie, aké vôbec mala motívy…
Z hľadiska obsahu článku Patricka Armstronga a jeho argumentov však pre nás žijúcich v „západnej demokracii“ nie je dôležité, do akej miery mali Rusi „vtedy“ pravdu, ale ako arogantne „moralisti“ klamú a podvádzajú nás. Presne to vyjadrila Tulsi Gabbardová v sprievodnej reči pri zverejňovaní daných informácií: „Teraz, napriek zjavnému potenciálne katastrofálnemu globálnemu dopadu, ktorý môže mať výskum na nebezpečných patogénoch v týchto laboratóriách, politici a takzvaní profesionálni zdravotníci ako Dr. Fauci, ale aj orgány národného bezpečnostného tímu v Bidenovej administratíve, opakovane klamali americkému ľudu o existencii biologických laboratórií, ktoré financujú a podporujú USA. Nielen klamali, ale ohrozovali tých, ktorí sa pokúšali zverejniť pravdu.“
Na doplnenie obrazu, v duchu argumentácie Patricka Armstronga, pripomeniem argumenty z konca roka 2002, ktoré poskytla presne tá inštitúcia, ktorú donedávna viedla Tulsi Gabbardová, o trvajúcej hrozbe, že režim Saddáma Husajna v Iraku vlastní a použije zbrane hromadného ničenia, menovite najmä chemické a biologické. Samotné nejasné podozrenie, že ich Irak „má a mohol by použiť“, viedla k všeobecnému útoku NATO na Irak.
Obraz by nebol úplný, keby som nepripomenul aj to, že dané „zbrane hromadného ničenia“ sa v Iraku nenašli dodnes, a nenašli sa tam ani laboratóriá, ktoré by vyrábali biologické zbrane.
Pridaj komentár