Ruský spôsob vedenia vojny – Brusilovova ofenzíva

Ilustračné foto: Pixabay

Vyšlo 13. 11. 2021 autor PATRICK ARMSTRONG v HISTORY, THE WORLD IS CHANGING, WAR ON RUSSIA

Pôvodne vyšlo v Strategic Culture Foundation

Článok je súčasťou občasného seriálu, v ktorom chcem na historických príkladoch popísať „Ruský spôsob vedenia vojny“. O „americkom spôsobe“ som písal tu a tu. Môj celkový názor je ten, že ruský spôsob boja je, na rozdiel od amerického, veľmi efektívny.

Brusilov

Pod názvom „Brusilovova ofenzíva“ rozumieme rad útokov ruskej armády v období od júna do septembra 1916, ktoré proti rakúsko-uhorským vojskám na území dnešnej Ukrajiny plánoval a riadil Alexej Brusilov. Tieto útoky boli spočiatku veľmi úspešné, no časom strácali silu. Počty vojakov, úpornosť obrany, ťažkosti pri pohyboch a obrovské zásoby munície boli tie faktory, kvôli ktorým ofenzívy, na ľubovoľnom fronte, končili do stratena kvôli fyzickému vyčerpaniu, ťažkým stratám a preťaženiu zásobovacích ciest. V podstate, vojna pokračovala dovtedy, kým jedna strana proste nevládala pokračovať. Tento stav dosiahlo Rusko v roku 1917 a Nemecko koncom roka 1918. Zlomil ich až posledný utŕžený úder, nie predposledný.

Ale Brusilovova ofenzíva nám umožňuje nazrieť do ruského spôsobu vedenia vojny, a to zvlášť pri porovnaní s britskou ofenzívou na Somme, ktorá prebiehala v tom istom čase. Brusilov používal taktiku, ktorá sa na západnom fronte nepoužívala, a použili ju až Nemci v ofenzíve v marci 1918 a Kanaďania v „kanadských sto dňoch“. Chcem ukázať, akú dobre premyslenú taktiku Brusilov používal, preto začnem s britskou ofenzívou na Somme.

Pat po úvodnom optimizme

Ako pri mnohých predchádzajúcich vojnách, v auguste 1914 sa optimisticky verilo, že víťazstvo sa dosiahne pred Vianocami. Ale keď prišli Vianoce, mŕtvi a zranení sa počítali na desaťtisíce a na frontoch bola patová situácia. Postupne zlyhalo všetko, Schlieffenov plán zlyhal, plán XVII zlyhal a zasekol sa aj „ruský parný valec“: bolo jasné, že vojna bude trvať dlho. A bude to vojna, čo si vyžiada milióny vojakov, desaťtisíce kusov zbraní, milióny ton munície. Nikto nepredvídal množstvo obetí a spotrebu munície. Ostnatý drôt, zákopy, opakovacie pušky a predovšetkým guľomety, to všetko veľmi zvýhodňovalo obranu. Spojenci mali veľký problém, ako prekonať obranu a získať späť územie, ktoré Ústredné mocnosti zabrali v počiatočných fázach bojov.

Britská armáda venovala obrovské úsilie na verbovanie do armády, čím začiatkom roka 1915 získala asi milión vojakov. A stále to nebolo dosť – o rok neskôr sa zaviedla branná povinnosť a odvody. Príspevok brannej povinnosti bolo okolo dva a pol milióna mužov. Uniformu nosilo takmer 5 miliónov britských mužov. V roku 1914 si tento počet nikto nedokázal predstaviť. A všetkých bolo nutné vystrojiť a vycvičiť. Takéto novovzniknuté armády potrebovali obrovské arzenály zbraní a munície. Vzniklo veľa tovární a do nich boli potrebné stovky tisíc robotníkov. Z veľmi malého začiatočného stavu v roku 1914 vyrástlo veľmi rýchlo gigantické odvetvie vojnového priemyslu. Všetko toto si vyžadovalo veľa času a až v lete 1916 nadobudlo britské velenie presvedčenie, že armáda už je pripravená na veľkú ofenzívu.

Bitka na Somme

Na západnom fronte ústupom od Marny získali Nemci terén, ktorý sa lepšie hodil na obranu, než terén na strane Spojencov. Ich pozície sa ešte posilnili po mesiacoch príprav a po skúsenostiach z neúspešných útokov z roku 1915. Briti videli riešenie problému v delostrelectve – pred útokom malo spustiť najsilnejšiu delostreleckú prípravu, akú kedy armáda podnikla. Za osem dní vypálilo na nemecké pozície jeden milión sedemsto tisíc projektilov. Bolo to 150 za minútu.

Predpokladalo sa, a aj prebehli testy, že táto smršť výbušnín roztrhá ostnatý drôt, zasype zákopy a anihiluje obrancov. Prvej vlne útočiacej pechoty už neostane ťažšia úloha ako zaujať vyprázdnené nepriateľské pozície. V súlade s očakávaním teda všetci niesli ťažký náklad zbraní, vybavenia a zásob. Ale až štvrtina z vystrelených projektilov nevybuchla (rozbušky boli technickou novinkou a ešte im chýbalo veľa do dokonalosti), drôty neboli dostatočne roztrhané a na strane obrancov ešte ostalo dostatok mužov na obsluhovanie guľometov, keď im zastavenie paľby umožnilo vyjsť z úkrytov. Za prvý deň mala britská armáda straty 60 000 vojakov. Bitka sa ťahala až do novembra a Briti za cenu 400 000 obetí získali len minimálne územné posuny. Britský útok z júla 1916 charakterizovalo týždeň trvajúce delostrelecké bombardovanie a masy pechoty, ktorá sa pohla vpred z existujúcej línie zákopov. Katastrofa bola dôsledkom toho, že delostreleckej príprave sa nepodarilo splniť zadanie.

Situácia na východe

Podobná patová situácia vznikla aj na východnom fronte. Ruská ofenzíva v roku 1914 skončila neúspechom a podobne ako na západe tu vznikla dlhá línia paralelných zákopov, hoci hustota vojakov bola nižšia. Spojenci sa dohodli, že v roku 1916 podniknú proti Ústredným mocnostiam súčasné ofenzívy a prví mali byť na rade Rusi. Ich operačným cieľom bolo zaútočiť na Rakúsko-Uhorsko, ktoré sa správne považovalo za slabšieho z protivníkov, vyradiť ho z vojny a priviesť do vojny Rumunsko na strane Spojencov. V druhom rade bolo cieľom odľahčiť tlak, ktorému čelilo Taliansko a Francúzsko.

Brusilovova ofenzíva – výnimočné víťazstvo

Útok Rusov začal mesiac pred útokom na Somme a aj skončil o mesiac skôr. Počet obetí bol na ruskej strane podobný ako mali Briti, ale Rakúsko-Uhorsko malo obetí najmenej dvojnásobok v porovnaní s Nemeckom. Územné zisky boli oveľa väčšie – bitka na Somme posunula frontovú líniu len o nepatrnú vzdialenosť, zato Brusilov získal oveľa väčšie územie. Jeho víťazstvo sa však nakoniec stalo ukážkou „taktickej geniality, ktorá priniesla len obmedzené strategické výsledky“. Bol to ďalší prípad bitky, ktorá zastala na predposlednom údere. Bolo iróniou, že Rumunsko síce vstúpilo do vojny na strane Spojencov, ale jeho príspevok bol taký slabý, že ešte odčerpávalo ruské zdroje, ktoré boli potrebné na hlavnom smere. Relatívny neúspech tejto ofenzívy po počiatočných oslnivých víťazstvách pravdepodobne prispel k vystúpeniu Ruska z vojny na nasledujúci rok a frustrácia bola asi ako v Nemecku po podobných udalostiach v roku 1918.

Na operačnej a taktickej úrovni to však bol obrovský úspech. Vo viacerých aspektoch, ktoré si o chvíľku uvedieme, sa táto ofenzíva líšila od britského útoku a pomôže nám to urobiť si predstavu o „ruskom spôsobe vedenia vojny“. K nemu patria úskoky na vytvorenie momentu prekvapenia, snaha o čo najvyššiu účinnosť delostreleckých zásahov, zákopy smerujúce dopredu, aby bola pechota čo najmenej vystavená paľbe, používanie špecializovaných predsunutých jednotiek na prieskum a korekcie paľby.

Ako to videli Rakúšania

(Nasledujúce citáty sú z Dowlingovej knihy Brusilovova ofenzíva.) Začneme spomienkami rakúskeho vojaka, ktorý bol cieľom ofenzívy, lebo obsahuje všetko pekne pokope.

V prvej línii zákopov 82. [rakúskeho] P[echotného] P[luku], keďže človeku stále v ušiach znela ozvena bubnovej paľby, prešlo sotva päť sekúnd, čo delostreľba prestala dopadať na predné zákopy. V šiestej sekunde asi nejaký duchaprítomný obranca zakričal: Do zákopov! V siedmej sekunde už bežiac vrazil na schodišti bunkra do nejakej postavy a za nízkym východom z bunkra ho zasiahol vybuchujúci ručný granát. Úderom ôsmej sekundy sa už ozýval hlas zhora, ktorý vyzýval všetkých v bunkri, aby sa vzdali.

Bolo to niečo celkom iné, než zažívali nemeckí vojaci na Somme, ktorí, ak ich týždeň trvajúca delostreľba nepochovala alebo nepriviedla do šialenstva, mali dosť času, aby zaujali postavenia za guľometmi a namierili na ťažko naloženú pechotu, ktorá sa k nim predierala cez drôty.

Taktika Brusilova – používanie delostrelectva

Na rozdiel od Britov, ktorí používali dlhú nepretržitú delostreľbu, Brusilov využíval krátke, ale intenzívne bombardovanie:

Ruské delá spustili paľbu presne podľa rozkazu o 4:00 ráno pozdĺž celej línie frontu, ale rozsah mal ďaleko k tomu, aby bol ohromujúci. Po troch hodinách vytrvalej, koncentrovanej, ale nie zdrvujúcej paľby ruské delá stíchli. Habsburské vojská sa rozbehli do predných línií, že bude nasledovať útok, ako ich varovali spravodajské jednotky. Rusi však neopustili svoje zákopy, len pozorovatelia skúmali škody, ktoré spôsobila delostreľba. Objavilo sa len niekoľko slabých prieskumných jednotiek, ktoré vykonávali prieskum bojom Habsburských predných línií. Po necelej hodine sa delostreľba ozvala znovu – nenáhlivá, ale vytrvalá, a smrteľne presná.

Výsledkom takejto taktiky bolo, že Rakúšania si nikdy nemohli byť istí, kedy sa skutočne skončila delostrelecká príprava a bude nasledovať útok pechoty. Nemci na Somme sa nemýlili, keď skončenie delostreľby považovali za začiatok útoku. Ale ako uvádzajú naše zdroje, Rakúšania to s istotou vedeli až vtedy, keď im už Rusi skákali do zákopov: „Prestávky v delostreleckej príprave boli také nepredvídateľné, že vojská sa čoraz váhavejšie ponáhľali do predných línií.“

Pohyb a prieskum

Druhým významným faktorom bolo, že Brusilov rozkázal svojim vojakom kopať útočné zákopy smerom dopredu tak, aby im zostávalo prebehnúť len 50 až 100 metrov. „Brusilov vyžadoval, aby vzdialenosť útočných oddielov pechoty od prednej línie nepriateľa nepresahovala 100 metrov, ale ešte radšej 60 metrov i menej.“ Briti však museli prebehnúť celú vzdialenosť nekrytí.

Tretí taktický faktor – ľahké prieskumné oddiely, ktoré prenikali do územia nikoho, skúmali presnosť delostreľby po každej jej fáze a usmerňovali ďalšiu.

Delostrelectvo je najefektívnejšie v prvých sekundách – obyčajné zaľahnutie výrazne zvyšuje šance na prežitie. Brusilov tiež chápal, že zastavenie paľby bude nepriateľ vnímať ako signál, že čo nevidieť sa začne útok. Túto taktiku bude neskôr počas druhej svetovej vojny používať aj sovietske delostrelectvo a z tejto taktiky pramení aj motivácia vývoja raketometných zbraní, ktoré v salve vypália veľký počet striel za veľmi krátky čas (BM-21 Grad odpáli 40 rakiet za 20 sekúnd. A to sme ešte nepovedali nič o TOS-1A.)

Umenie Brusilova klamať nepriateľa

A po štvrté, Brusilov použil každý dostupný prostriedok na oklamanie nepriateľa, aby útok očakával na úplne inom mieste:

Brusilov predčil rakúsko-uhorské vojská v narábaní s informáciami a vo flexibilite… zorganizoval kontrarozviednú kampaň, počas ktorej rádiom a spojkami zasielal falošné rozkazy, pritom konkrétne rozkazy na vykonanie útokov sa odovzdávali len ústne… k tomu falošné delostrelecké batérie…

Pri bitke na Somme sa nehovorí o žiadnych pokusoch o kamuflovanie útoku. A prípravy obrovských zásob delostreleckej munície boli zrejme zďaleka viditeľné.

Zhrnutie

Záverom zhrňme, že Brusilovova ofenzíva bola charakterizovaná:

• dômyselným maskovaním na vytvorenie operačného a taktického momentu prekvapenia,
• maximalizáciou účinku delostrelectva,
• minimalizáciou nekrytých pohybov,
• špecializovanými prieskumnými oddielmi.

Týmto a ďalším faktorom ruskej vojenskej doktríny sa budem venovať aj v ďalších esejach.

Pozrite tiež: Farebná revolúcia je pomaly minulosťou