Ilustračný obrázok: Pixabay
Výraz „covidová amnestia“ považujem nielen za nešťastný, ale najmä za dehonestáciu – hrubú urážku všetkých tých, ktorí boli vystavení hrubým, totalitným praktikám vlád I.Matoviča a E. Hegera. Súčasná vláda týmto v podstate označila obete covidovej diktatúry za „zločincov“.
Žiaľ, vyhýba sa stíhaniu tých, ktorí vo svojich funkciách vedome páchali ohavné zločiny proti ľudskosti na tých najbezbrannejších občanoch štátu, rozkladali štát po všetkých stránkach a nekontrolovateľným šafárením z verejnými financiami bezprecedentne zadlžili štát.
Výhovorky typu, že vykonávať spravodlivosť musí „nezávislá justícia“, občanom, ktorí boli minulou vládnou mocou prenasledovaní a trestaní nestačí. Pretože v súčasnosti má výrok „nezávislá justícia“ rovnakú hodnotu ako tvrdenie, že „otcom Snehulienky je Drakula“. A to najmä po tom, ako na Slovensku úlohu justície a orgánov verejnej moci prebrali rôzne mimovládne organizácie a mainstreamové, korporátne média, ktoré sami seba pasovali do úlohy vyšetrovateľov, žalobcov, sudcov aj katov.
Preto sa pýtam, čo je skutočným významom tzv. „covidovej amnestie“, keď mnohí zločinci, ktorí páchali zločiny proti ľudskosti na „zraniteľných skupinách obyvateľstva“, doteraz sedia napríklad v parlamente, alebo vykonávajú funkcie v štátnej správe?
Prečo sa súčasná vláda a najmä zodpovedné orgány štátnej moci vyhýbajú napriek zisteniam NKÚ spravodlivému vyšetrovaniu tých, ktorí vedome páchali všetky zločiny počas covidovej pandémie?
Je nespravodlivé, keď zodpovednosť za šafárenie minulých vlád súčasná vláda preniesla na samotných občanov a platiť za ich zločiny budú všetci občania štátu napríklad „transakčnou daňou“.
Ale kto ponesie zodpovednosť za všetko to utrpenie, ktoré ľuďom spôsobili minulé vlády?
Alebo na Slovensku už neplatí, že zločiny proti ľudskosti sú nepremlčateľné?
Na zločiny proti ľudskosti sa nesmie zabúdať a to vtedy, keď boli páchané na deťoch. Preto ako dôkaz toho čo sa dialo pripájam text článku, ktorý som napísala presne pred štyrmi rokmi 16. 4. 2021.
Zločiny proti ľudskosti páchané na tých najbezbrannejších…
Včera som cez okno videla kráčať po ulici dievčatko zo susedstva, ktoré má asi desať rokov. Vonku nebolo nikoho a dieťa malo na tvári respirátor. Takto vyzerá krutá realita, o ktorej hovorili v nedeľu popoludní aj v tv relácii „Občan za dverami“ rodičia, učitelia a odborníci.
V tejto šialenej dobe sa mlčí o tom, ako protiústavné práva, ktoré nariadila táto vláda, poškodili najmä deti, mladých ľudí a rodičov týchto detí. Sem tam sa síce objavia v médiách články, ako deti trpia a túžia po návrate do školy, ale málokto sa zamýšľa nad tým, akým hrubým spôsobom sú porušované ich práva, o ktorých sa doteraz toľko rečnilo a písalo. Odrazu je ticho okolo toho, ako sú im odopierané úradnou a vládnou mocou a aké následky pre ich vývin, psychický aj telesný má koronašialenstvo, ktoré je otvorenou vojnou proti ľudskosti.
Podľa Deklarácie práv dieťaťa, má dieťa právo na zdravý duševný a telesný vývoj.
Zatváranie detí v domácnostiach bez zdravého sociálneho kontaktu s rovesníkmi, s kamarátmi, ale aj napríklad so starými rodičmi má za následok u mnohých detí zhoršenie ich psychického stavu. Mnohé deti trpia strachom a obavami, smútkom, úzkosťou, neistotou, depresiami, ktoré poznačia ich celkový psychický vývin. Mnohé z týchto detí sa stávajú závislé na počítačoch, telefónoch, internete, ktoré sú často jediným kontaktom s kamarátmi a svetom tam vonku. Lenže málokto si uvedomuje, akým hrozbám sú takto vystavované. Okrem závislosti je to aj hrozba kyberšikany, zneužívania, dokonca aj sexuálneho. Deti prestali mať možnosť tráviť čo najviac času vonku, zdravo sa pohybovať, športovať.
Donedávna boli rôzne kampane na podporu športovania, zdravého spôsobu života, pretože deti dávali veľa priestoru najmä technickým hračkám, ktoré ich oberali o zdravé detstvo. To, čo bolo v minulosti považované za hrozbu pre ich zdravý vývin a rast, je im teraz prikázané formou rôznych vládnych nariadení.
V deklarácii práv dieťaťa sú uvedené aj práva na lásku, porozumenie a starostlivosť. Mnoho rodičov sa im toto všetko snaží dať, ale neistota či chudoba, do ktorej sa mnohé rodiny prepadli, veľký psychický tlak na rodičov, ktorí sú už celé mesiace zatvorení spolu s deťmi v malých bytoch, či domoch ako počas vojnového stavu, sa prenáša aj na deti.
Deti majú právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie. Všetky tieto práva sú im je posledný rok odopierané a slovenské deti staršie ako desať rokov, boli v škole najmenej zo všetkých detí v EÚ. Preto majú deti veľké medzery vo vedomostiach a zručnostiach, ktoré im môže dať len škola. A toto všetko im odopierajú ľudia, ktorí musia niesť za svoje konanie zodpovednosť.
Takisto deti majú právo na prednostnú ochranu a pomoc, ale aj práva na ochranu pred zanedbávaním, využívaním a krutosťou. Doteraz mnohí kompetentní mlčali a mlčia, aj keď sú takýmto neľudským spôsobom porušované práva tých najbezbrannejších. Mlčí napríklad aj pani prezidentka, ktorá viac pozornosti venovala „porušovaniu práv“ pána Navaľného, ako porušovaniu práv detí v štáte, ktorého je hlavou. Takisto čušia ľudskoprávne organizácie, ktoré sa venujú porušovaniu ľudských práv, tam kde to dostanú nariadené, ale slovenské deti a ich rodičia sú mimo ich záujmu, Dohovor o právach dieťaťa, im asi nehovorí nič.
Je veľmi správne, že sa konečne ozvali rodičia, učitelia a psychológovia v tv relácii a oceňujem ich statočnosť hovoriť v médiách.
Osobne považujem podmienenie vyučovania povinným testovaním detí, ale aj nosenie rúšok a respirátorov počas vyučovania za zločin proti ľudskosti páchaný na deťoch, ktoré sú našou budúcnosťou. Takýmto neľudským podmienkam sú vystavované iba deti vo vojnových konfliktoch a v tvrdých diktatúrach, ktoré porušovanie ľudských práv zneužívajú na vládnutie pomocou moci strachu a na zlomenie slobodnej vôle človeka. Ak toto šialenstvo nebude včas zastavené, tak poznačí naše deti natrvalo, pretože takýmto spôsobom kradnú našim deťom to čo im patrí, ich detstvo a právo na život a slobodu.
Devana
