Alarmujúca agresia na školách

Celé Slovensko žije už niekoľko hodín s vedomím možných útokov. Vnáša to do mojej osobnosti napätie. Tak sa pýtam, prečo v školskom prostredí narastá agresivita školákov.
 
Psychológovia upozorňujú, že násilné činy detí v školskom prostredí sú stále brutálnejšie, deti pri nich pociťujú uspokojenie a potešenie. Medzi príčiny patrí aj úspech, na ktorý dnešná spoločnosť kladie dôraz.

Vnímam to tak, že dnešná mládež je vystavená stálemu tlaku na úspech a víťazstvo. Kto chce v živote obstáť, musí byť lepší, šikovnejší, flexibilnejší. Jednoducho povedané, musí byť silnejší či bezohľadnejší ako ostatní. Za žiakmi prejavujúcimi sa agresívne treba vidieť osobnosti, ktoré majú nízku seba hodnotu, cítia sa menejcenní, majú silnú obavu z „podriadeného postavenia“ voči druhým a pod. Deti musia veriť v dobro, na tom sa však musia podieľať najmä najbližší výchovou a vzorom, prípadne osoby z okolia – krúžky, učitelia a pod. Empatia sa v človeku vyvíja. Základom je mať úctu k žiakovi a náležite ju aj prejavovať. Neznamená to súhlasiť so správaním žiaka, no rešpektovať ho ako plnohodnotnú bytosť. Niektoré problémové situácie môže učiteľ minimalizovať aj tým, že žiak vie o tom, že ho učiteľ vníma aj bez toho, aby na seba nejakým negatívnym spôsobom upozorňoval.
 
Myslím si, že je potrebné o probléme agresivity v spoločnosti hovoriť. To je prvá cesta, ako pomôcť spomaliť jej nárast. Základy psychológie mali dostávať už deti v škôlkach, aby sa učili poznávať samy seba, aby vedeli, čo sa s nimi v rôznych situáciách deje.

Nakopená negatívna energia, stres, neúspechy, frustrácia, vnútorná nespokojnosť a nevyrovnanosť, to všetko sa stalo súčasťou dnešného života. Následkom môže byť správanie, ktoré sa nielenže nepáči nášmu okoliu, ale môže mu ubližovať – agresivita. Vybíjanie si zlosti na niekom inom, veľmi často práve na tom najbližšom.
 
Agresia je jeden zo spôsobov vyrovnávania sa s náročnou životnou situáciou. Používa sa na čelné odstránenie prekážok, ak je úspešná, má sklon opakovať sa.
 
Som rád, že v našom IPR v Bratislave sa náš učiteľský kolektív aj úsek voľnočasovej rehabilitácie venuje žiakom veľmi kvalifikovane.

Dušan Piršel

Nemôžem si pomôcť, ale cítim, že nárast agresie v školách, kombinovaný s nedávno zistenou „katastrofálnou úrovňou“ matematických a čitateľských zručností slovenských žiakov, úzko súvisí s kvalitou spoločnosti, ktorú sme pre tieto deti pripravili.
Úprimne – zorali sme to. Akú majú deti motiváciu zaradiť sa do existujúceho systému a pokračovať v tom, čo už desaťročia robíme?

No ešte faktická poznámka k úvodnej vete o možných fatálnych útokoch na školách. Som presvedčený, že autormi tých výhražných e-mailov nie sú žiaci. Ak je obrázok vpravo skutočne textom toho mailu, tak je v ňom viacero znakov, že text vytvorila „hlava“, ktorá myslí po anglicky a do slovenčiny je text preložený nie práve najlepšie a neprirodzene. Som ďalej presvedčený, že autor dokonca nie je žiak. Počúval som, ako to znie, keď sa slovenskí žiaci rozprávajú po anglicky. Toto nie je ono.

Uvidíme, ako sa to celé vyfarbí, ale hrať politickú hru s deťmi, to je ďaleko za červenou čiarou a nemali by sme to dovoliť.