Masová streľba na strednej škole v rakúskom Grazi si vyžiadala životy desiatich ľudí a zranila ďalších dvanásť. Je pochopiteľné, že táto tragédia vyvolala vlnu sústrasti a obáv aj na Slovensku. Čo k tomu dodať?!
Doba je ťažká. A bude horšie. Na druhej strane každá noc raz skončí. A svitne ráno. Zatiaľ sa len stmieva. Šerí sa. Svet je natlakovaný a nevieme ako pustiť paru von.
Takže to musí buchnúť.
Ľudia sú len komodita. Lákadlá internetu máme „zadarmo“. Len za cenu vlastnej intimity. Musíme kráčať, ale nepoznáme cieľ. Blúdime. Strácame sa. Oklamali nás a my sme klamu podľahli. Klamu, že vrchol snaženia je úspech, šťastie vo forme hedonistických túžob. A napĺňa nás hnev, frustrácia a prázdnota. Tak strieľame po sebe slovami, sem tam aj reálne guľkami. Malé, nevychované deti hádžuce sa o zem a búchajúce pästičkami.
Mentálne a intelektovo ide o nebezpečný trend. Opäť, štandardy a hranice má nastaviť výchovne dominujúci činiteľ – rodina, ostatní, môžu prispieť. Svet, do ktorého vývoj smeruje, sa vymyká našej predstavivosti a vývoj len chytáme za chvost.
Zostáva nám naša ľudskosť – vo svojej dobrej ale žiaľ aj zlej podstate. Na nás, ktorí veríme v hodnotu ľudskosti zostáva stáť na strane toho lepšieho v nás.
Ako teda liečiť tento svet? Táto doba potrebuje ako soľ, ba ešte aj viac ako soľ etikoterapiu. Je to liečba, či skôr pomáhanie, kreovanie, dopracovanie sa k správnym životným hodnotám. Predstavuje to jeden z dôležitých kľúčov ku šťastiu a zdraviu telesnému a duševnému, ktoré sú vzájomne prepojené.
Miesto toho pripravujú a nechávajú pôsobiť na vedomie a hlavne podvedomie ľudí takými vplyvmi z médií čo je priam hraničné so zdravým rozumom, citom, ľudskosťou a prirodzenou múdrosťou, ktorá je pretavená svedomím človeka. Toto všetko devalvujú, likvidujú naše niektoré média a nič sa s tým nerobí.
Povedal by som teda, že svet sa dá liečiť múdrosťou, ale múdrosť nie je len vzdelanie, múdrosť je aj charakter. Lenže sme slabo vybavení etickou múdrosťou, hodnotovou múdrosťou a tak často vyhráva diabol v nás. Často vyhrávajú pudy, inštinkty, vyhráva rutinný, spôsob života.
Nesiahli sme ešte na dno svojho bytia prečo žijeme ako živočíšny druh a nesiahli sme ani do sily svojich snov. Popracujme na tom. Má to zmysel osobný a význam spoločenský.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Mali by sme streľbu v Grazi brať ako vážne varovanie. Chovanie detí a mladistvých je zrkadlom spoločnosti a keď dokonca aj v mainstreamových médiách sa pripúšťa, že je prijateľné riešiť dlhodobú frustráciu „dávaním niekoho dolu“ a „zatĺkaním klincov do rakvy“ so sekerou v ruke, tak ako veľmi budú potom tie isté médiá prekvapené, keď si podobným spôsobom budú vybavovať účty mladiství?
Médiám sa vlastne ani nečudujem – robia prácu, za ktorú ich „niekto“ platí.
Ale dospelí by už mali mať rozum…
