V médiách často počúvame o tom, že naša spoločnosť je založená na „hodnotách“. Aké hodnoty si však osvojuje mladá generácia? Mladý človek bez zdravotných ťažkostí si prirodzene necení zdravie ako prioritu. V rebríčku jeho hierarchie budú mať prednosť iné preňho dôležitejšie a nenaplnené želania.
Pre staršieho človeka je naopak zdravie výraznou prioritou, minimálne v prvej päťke, možno aj prvej trojke. Lebo je konfrontovaný s narušením zdravia a limitom organizmu regenerovať. Toto je dôvod, pre ktorý je ľahšie získať pre prevenciu starších ako mladých. Rovnaký princíp platí aj pre ostatné „základné“ položky. Bezpečnosť prostredia napríklad. V stave, keď nečelíme ohrozeniu a samotná myšlienka na takúto situáciu sa javí až absurdne, berieme svoj stav ako samozrejmý, prirodzený. Nemáme teda motiváciu investovať do udržania stavu. Práve ten klam samozrejmosti a prirodzenosti je nebezpečný.
Ako to už býva, motivácia investovať čas, energiu a zdroje do zabezpečenia „prirodzene sa vyskytujúceho“ stavu sa rapídne zvýši až potom čo sme konfrontovaní s narušením / zánikom tohto stavu. Kameru a alarm si utekáme kúpiť až potom čo nás vykradli.
Ľudia žijúci v dostatku a v bezpečí si neuvedomujú, ale ani nie sú schopní pochopiť, zásadný význam svojho stavu. Pre nich je to prirodzená súčasť existencie. Nadobudnú dojem, že je to prirodzený stav vecí a akýkoľvek odklon od vnímanej „prirodzenosti“ chápu ako následok nevhodného konania inej osoby/kolektívu.
V podstate tak prepadnú idee, že svet je prirodzene dobrý, spravodlivý, starostlivý a disponuje bohatstvom. A ak nie je, tak je to dôsledok „systémovej nespravodlivosti“ páchanej „škodcami“. Nebezpečenstvo tejto úvahy spočíva práve v myšlienke „narušenia raja škodcami“. Ľahko to zvádza k myšlienke „reparácie stavu“ potlačením „škodcov“ a teda návratu do „prirodzeného rajského stavu“. Napokon to vidíme aj v súčasnosti, keď rôzne idey v rôznom prevlečení dominujú v mladistvej populácii. Populácii vyrastenej v dostatku a bezpečí. Neschopnej si uvedomiť aký krehký a pominuteľný je ten stav.
Ako zabrániť tomu, aby ľudia mohli žiť v bezpečí a dostatku a pritom neskĺzli do pochabosti ideových úletov – straty hodnoty základných želaní?
Asi len výchovou. Postupnou konfrontáciou s nešťastím, biedou a utrpením. Lebo šťastie nie je stav sám o sebe, šťastie je krátkodobé vzplanutie mysle po období nešťastia.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Jednoduchá analógia so záhradou. Nerastie sama od seba tak, ako si záhradník želá. Vždy potrebuje minimálne vodu, živiny a starostlivú ruku, ktorá podoprie, čo je slabé a odstráni, čo hnije. Boj proti škodcom k tomu patrí tiež, ale všetko s mierou. Kto celú svoju energiu obráti na boj so škodcami, spravidla zo svojej záhrady urobí „kultúrnu púšť“ s nestráviteľnými plodmi.
