Po tzv. „jesennom upratovaní“ podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu, keď vymenil vlajku EÚ za slovenskú a takisto vymenil obraz prezidentky Čaputovej za portrét Ernesta Che Guevaru a ktorého video zverejnil na soc. sieti, som si spomenula na starší článok s názvom „Che Guevarov pohľad“. V tomto článku som sa zamyslela nad ikonickou fotografiou Alberta Kordu „Guerrillero Heroico“, ktorá z Che Guevaru vytvorila nielen symbol ľavicovej revolúcie, ale najmä módnu ikonu.
Che Guevarov portrét, podobizeň mladého muža s pohľadom plným bolesti a hnevu, nosia mladí ľudia na oblečení bez toho, aby vôbec tušili za aké ideály Che bojoval a čo v skutočnosti znamená význam slova „revolúcia“.
„Jesenné upratovanie“ pána Blahu ma nemilo prekvapilo z mnohých dôvodov. Chápem jeho osobný obdiv k Che Guevarovi, takisto jeho ľavicové presvedčenie, ale považujem za hrubé zlyhanie to, že video ostentatívne zverejnil na soc. sieti. V relácii „Téma dňa“ v tv TA3 sa snažil svoje počínanie obhájiť aj tým, že chcel aj trochu provokovať. Žiaľ, zaradil sa tým medzi „politikov“, ktorí takto na soc. sieťach provokovali občanov Slovenska posledných pár rokov.
Politici by si v prvom rade mali uvedomiť, čo je to politika a čo je náplňou ich práce a mali by sa prestať správať ako módne, či popové ikony, ktoré si vytvárajú svoje fankluby. A takisto by si to mali uvedomiť aj občania a prestať sa správať k politikom ako ku celebritám a zbožšťovať ich.
Toto konanie pána Blahu ma utvrdilo v tom, že na úlohu politika ešte nedorástol a nedozrel a že sa oveľa viac hodí do akademického prostredia, ktoré by mu poskytovalo viac možností jeho osobného aj profesijného rozvoja v podobe výskumu a písania kníh a iných publikácií.
Takisto ma nepresvedčila jeho obhajoba použitím argumentov v kontexte so SNP a partizánmi, ktorí bojovali proti fašizmu, za slobodu nášho štátu a národa. Máme mnoho vlastných hrdinov, často neznámych a bezmenných a mnohých aj neprávom zabudnutých. Mohol vymeniť prezidentkin obraz za podobizeň niektorého z nich a vlastenectvo o ktorom hovoril, by v tom prípade dostalo skutočný význam.
Preto by som chcela pánovi Blahovi pripomenúť, že aj Slovensko má svojho „Che Guevaru“.
Pred pár týždňami som spolupracovala s pánom Dušanom Lukášikom na sérii rozhovorov pod názvom „Korene“, v ktorom priblížil svoju rodinnú históriu počas SNP. V druhej časti pod názvom „Brigáda Pomstiteľ Mor ho!“ sme sa rozprávali o jeho strýkovi Jankovi.
Keď som videla Jankovu dobovú fotografiu z bunkra Mor ho!, mojou prvou myšlienkou bolo, ako sa neuveriteľne podobá na fotografiu Che Guevaru. Aj keď Jankov pohľad nie je plný hnevu a bolesti.
Je to pohľad skutočného hrdinu, romantika aj revolucionára, človeka pre ktorého je sloboda tou najvyššou hodnotou, za ktorú bol ochotný položiť vlastný život.
Z Dušanových slov viem, že nebol tvrdým človekom, ale skôr romantikom s poetickou dušou a ideálmi a vierou v ľudské dobro. A tento mladý muž po vyhlásení Povstania hneď ako to bolo možné, narukoval do armády a bojoval za skutočnú slobodu nášho štátu a národa.
Nie tú „slobodu“, ktorú začali súčasní politici používať ako bezcenné klišé na prekrytie svojich vlastných záujmov
A práve preto „portrét neobyčajne obyčajného hrdinu“, akým bol Janko Lukášik je dôstojným symbolom slobody aj vlastenectva.
Napriek tomu, že s pánom Blahom zdieľam mnohé ľavicové myšlienky, s jeho uvedeným konaním zásadne nesúhlasím. Pretože v konečnom dôsledku vyznelo ako reklamná kampaň na jeho novú knihu o Che Guevarovi. Ale aj ako zneužitie jeho súčasného postavenia podpredsedu parlamentu a samotnej pôdy parlamentu SR. Tým však zdehonestoval aj pamiatku Ernesta Che Guevaru a urobil sám sebe a rovnako aj strane Smer SD medvediu službu.
Pretože ak sa takýmto spôsobom správali predstavitelia liberálnych vlád počas posledného obdobia, je neprípustné, aby sa rovnako správali politici, ktorí ich za to celé roky kritizujú.
V starom článku som premýšľala nad tým, ako by sa tváril Che Guevara dnes, keby videl, kam sme dokázali zájsť, nielen politici, ale aj ľudia, ktorí ich podporujú a volia…
Dnes premýšľam o tom, ako by konal Janko Lukášik, keby videl ako tí, ktorí rozprávajú o hodnotách ako sú sloboda a demokracia, nechcú chápať ich pravý význam a hodnotu.
Premýšľam o tom, či ľudia chcú mravne a sociálne spravodlivú spoločnosť, skutočnú demokratickú spoločnosť.
Takú spoločnosť, ako ju definoval synovec Janka Lukášika, Dušan Lukášik cit: „Spoločnosť je demokratická vtedy, ak sú zosúladené individuálne záujmy spoločnosti so záujmami jednotlivca pri zachovaní alebo náraste slobody tak jednotlivca ako aj spoločnosti“.
Ak takú spoločnosť občania chcú, tak v prvom rade musia žiadať od politikov, ktorí zastupujú ich záujmy vo vedení štátu, aby niesli plnú zodpovednosť za svoje konanie, osobnú aj politickú.
Ak však ľudia budú neustále ospravedlňovať svojvoľné konanie politikov, tak znova bude pokračovať iba politické divadelné predstavenie pre plebs a hranie sa na slobodu a demokraciu…
Devana
10. november 2023
Dodatok Mariána Moravčíka:
Je aj ďalšie a hlbšie sklamanie z aktivít pána Blahu. Už roky píše o revolúcii, priam ju sľubuje. Ale čo sa stalo okrem hektolitrov progresívno-kapitalistickej žlče a tohto „jesenného upratovania“? Bude revolúcia? So Smerom a Hlasom?
Ľuboš Blaha napísal aj rozsiahlu knihu o Leninovi. Zrejme pri písaní preštudoval veľmi veľa historického materiálu a mohol sa veľa naučiť o tom, ako sa robí reálna revolúcia, ktorá aj má šancu vytvoriť životaschopný systém. Žiaľ, vyzerá to tak, že pre revolúciu v Rusku bolo najdôležitejšie vydávať politické noviny, napísať spisy, ktoré zaplnia celý regál v knižnici a hlavne vystreliť z Auróry. Revolúcia sa potom asi stane sama od seba…
Ľuboš Blaha nie je pre kapitalizmus nebezpečný. Naopak. Je ako ten píšťalkár z Hammelnu, zo stredovekej legendy o zaklínačovi krýs. Kým sú ľavičiari, očarení píšťalkou Ľuboša Blahu, žiadnu revolúciu neurobia.
