Mainstreamová propaganda fakticky roky klamala ľudí na ilustračnom obrázku. A nie je to 1. apríl!
V marci 2025 vyšla na nórskom portáli Science of Climate Change (SCC) prevratná vedecká práca. Novinkou je už to, že autori ako hlavného spomedzi seba zdôraznili umelú inteligenciu (Grok 3 Beta). Práca však podáva kritický prehľad o rôznych modeloch klimatickej zmeny a na základe porovnania s reálne nameranými údajmi v záveroch tvrdí, že:
„Hypotéza globálneho otepľovania spôsobeného ľudstvom produkovaným CO₂ je empiricky nepodložená, vplyv človeka je neporovnateľný s prirodzenými faktormi, napríklad teplotnými spätnými väzbami a variabilitou slnečnej aktivity. Súčasné klimatické paradigmy si preto vyžadujú fundamentálne prehodnotenie.“
Autori tejto práce, po preskúmaní všetkých dostupných nespracovaných a neupravených („raw“) nameraných údajov formulovali viacero kritických výčitiek proti doterajším prístupom modelovania globálnej klímy. Jednak zistili, že predchádzajúce modely nepodložene a apriórne vylúčili vplyv variability slnečného žiarenia ako zanedbateľný, ale aj sa metodicky nesprávne vysporiadali s rôznorodosťou siete meteorologických meracích staníc.
„Globalizácia“ nameraných klimatických údajov je metodicky náročná, lebo v husto obývaných oblastiach je aj hustá sieť meteorologických staníc, ktoré produkujú množstvo údajov. Naproti tomu riedko obývané oblasti s riedko rozmiestnenými meteorologickými stanicami tvoria väčšinu zemského povrchu. Chýbajúce údaje v globálnej sieti potom bolo nutné nahradiť údajmi vypočítanými extrapoláciou. Tento výpočet je extrémne závislý od východzích teoretických predpokladov, chyby v predpokladoch preto do údajov vnášajú umelé odchýlky, a keďže v globálnom modeli bola prevaha extrapolovaných údajov, prípadná chyba sa niekoľkonásobne zväčšila.
K vplyvu emisií CO2 na oteplenie klímy prináša práca tieto výsledky.
Atmosférická koncentrácia CO2 vzrástla z 280 ppm z roku 1750 (éra pred priemyselnou revolúciou) na cca 420 ppm v roku 2025. Klimatickí teoretici celý tento prírastok koncentrácie pripisujú vplyvu ľudskej spoločnosti. Autori tejto práce však poukazujú na empirický dôkaz, že v rokoch 2020-21 poklesla produkcia priemyselného CO2 o 7 %, avšak tento výkyv sa nijako neprejavil na globálnej koncentrácii CO2 nameranej na stanici Mauna Loa. V skutočnosti, ročná produkcia CO2 ľudskou činnosťou predstavuje asi 4 % globálneho uhlíkového cyklu a popri tom zásoba uhlíka v oceánoch, t. j. plynu, ktorý je rozpustený vo vode a môže sa uvoľňovať a znovu absorbovať, je cca 19 x väčšia ako množstvo CO2, ktoré ľudstvo vyprodukovalo od roku 1750 dodnes. Tieto údaje naznačujú, že prírodné prostredie (oceány a flóra) sú hravo schopné absorbovať CO2 vyprodukovaný ľudskou spoločnosťou.
S vyššie uvedenými skutočnosťami kontrastuje aj predpoklad mainstreamových modelov, že CO2 zotrváva v atmosfére dlhšie ako 100 rokov. Celý rad citovaných výskumov však publikuje rádovo nižšie zistenia, v rozpätí 3 – 7 rokov. Jedným z najdôležitejších zistení o príčinnej súvislosti medzi koncentráciou CO2 a teplotou je však informácia Kutsoyiannisa a kol. z roku 2023, že počas sledovanej histórie vzrast teploty predbieha stúpnutie koncentrácie CO2 približne o 6 – 12 mesiacov. Toto naznačuje, že príčinná súvislosť je opačná než v naratívoch klimatických aktivistov, a že koncentrácia CO2 stúpa vplyvom globálneho otepľovania, a nie naopak.
Autori práce zdôrazňujú, že údaje o stúpaní globálnej teploty sú v korelované so slnečnou aktivitou a že spätná väzba medzi slnečnou aktivitou a tvorbou oblakov vysvetľuje rast teploty na 70 %, čím na CO2 zostáva vplyv najviac na 30 %, so zanedbaním všetkých ostatných potenciálnych faktorov.
Poznámka k použitiu umelej inteligencie: Autori softvéru Grok 3 pripisujú podstatnú časť „hrubej intelektuálnej práce“. Túto bolo nutné precizovať a spresňovať použité citácie, ale aj tak autori priznávajú, že bez umelej inteligencie by táto práca v takomto čase nevznikla. Týmto je táto práca prvou, v ktorej je umelá inteligencia hlavným autorom.
Dodatok Mariána Moravčíka
Pri premýšľaní nad obsahom vyššie uvedenej práce treba mať na zreteli, že táto práca nevyvracia samotné globálne otepľovanie. Zistenie, že vplyv ľudskej spoločnosti je pravdepodobne zanedbateľný, však zároveň hovorí, že ľudstvo nie je schopné toto globálne otepľovanie ani zastaviť. Nech by urobilo čokoľvek (vari okrem „jadrovej zimy“). Hlavným dôsledkom z tejto a podobných prác, ktoré budú dúfam nasledovať, by malo byť to, že by sme mali na globálnej úrovni kompletne zmeniť celý prístup adaptácie na klimatické zmeny. Konkrétnejšie, nemali by sme sa snažiť obmedzovať ľudské aktivity, ale snažiť sa vytvárať prírodné prostredie, ktoré by bolo životaschopnejšie ako ekosystém a v ktorom by sa nám znesiteľnejšie existovalo.
