
Čím som starší, tým viac mi prekáža, že žijem akoby vo víre, priliehavejšie v krútňave, ako hovorili naši predkovia. Vyhľadávam príležitosti pozrieť sa na veci z nadhľadu, nenechať sa rozptyľovať prchavými drobnosťami a vnímať pravdivé proporcie sveta.
Niekedy musím nechápavo krútiť hlavou nad tým, kam sa ten náš svet rúti, kam speje. Napríklad, čo vlastne ľudia považujú za podstatu nášho bytia.
Komentovať dobu je vari len prvý krok k umeniu. Neuspokojuje ma vidieť dekadenciu doby, popísať úpadok, bez náznakov riešení. Ponárať sa do takého umenia sa časom stane iba mrhaním času. A nemám na mysli ani tak univerzálne riešenia, ale od umenia očakávam, názor, inšpiráciu, podnet.
Som toho názoru, že odpoveď na otázku o zmysle a poslaní nášho bytia môžeme nájsť iba v sebe, a nie v skúmavke či pod elekrónovým mikroskopom. Preto sa čoraz viac ľudí vyberá na cestu hľadania múdrosti, opierajú sa o filozofiu, metafyziku a náboženstvo. Je to dobre, no politiku a biznis nevyrušuje, že ľuďom niečo dôležité nie sú schopní ponúknuť. Že je toľko nespokojných, hoci zdanlivo majú všetko, čo potrebujú.
Prečo dnes takmer všade vládne nepokoj?
Cítime, že čosi je iné, ako bolo v minulosti, že na nás pôsobia nové vplyvy najrôznejšieho druhu. Budúcnosť sa nebude automaticky odvíjať tak, ako sa odvíjala doposiaľ.
Čo je to, čo nás neustále uvádza do neistoty, aké sily v nás živia túžbu po niečom novom, po poznaní, po zmysle života?
Kde ale hľadať odpoveď na tieto nástojčivé otázky? Musíme ju hľadať mimo nás? Nie, odpoveď spočíva iba v našom vnútri. Takmer denne zisťujeme, že ani peniaze, ani sláva, ani krása, ani moc nedokážu uviesť človeka do stavu trvalej vnútornej spokojnosti. Potrebné je oveľa viac ako toto všetko, avšak napriek všetkému sa to dá dosiahnuť aj oveľa, oveľa jednoduchšie.
Je to vnútorná vyrovnanosť, spoznanie vlastnej ceny, pocit vnútornej slobody a lásky, dôvery v seba.
Podľa mojich osobných skúseností je veľmi dôležité stíšiť sa a ponoriť sa do vlastného Ja. Musím sa priznať, že práve tam mám pocit skutočnej slobody. Zatiaľ. Zbavený všetkých reklamných pútačov a bannerov, ktoré sú schopné na nás vyskakovať odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Bez kontaktu s vlastným Ja, bez dialógu s ním, by som už bol dávno stratený v džungli konzumu.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Nebezpečná je ilúzia nesmrteľnosti. Konzumnej spoločnosti vyhovuje, keď v takej ilúzii žijeme a aktívne nám ju sugeruje. Ľahšie nám potom môže kradnúť čas, vlastne jedinú vec, ktorú by sme mohli vlastniť a využiť podľa svojich priorít.