Ilustračný obrázok: Pixabay
Úvod autorky:
Článok „A čo takto skúsiť vybudovať nové Slovensko, spoločnosť, svet…”, som napísala pred dvoma rokmi a dnes je rovnako aktuálny, ak nie ešte aktuálnejší ako vtedy. A preto sme ho minulý týždeň použili s Yvetkou Rychtaříkovou pri natáčaní nového dielu relácie pre povzbudenie a zamyslenie „Průvodce pro těžké časy, aneb tak málo stačí”, ktorý bol dnes odvysielaný na Proudu národní hrdosti.
Výsledky posledných komunálnych a župných volieb, ale aj slabá volebná účasť, či veľké množstvo neplatných volebných hlasov ukázali, že je najvyšší čas nielen premýšľať o novom Slovensku, spoločnosti a svete, ale ich začať postupne budovať.
Kedysi dávno, som napísala článok v ktorom som spomenula a parafrázovala známy citát Marka Twaina: „Keby voľby mohli skutočne niečo zmeniť, nedovolili by nám ich.” A tie posledné voľby ukázali, že tento citát je pravdivý aj po mnohých desaťročiach.
Vyzerá to tak, že mnohí ľudia precitli a uvedomujú si, že súčasný systém sa rúca práve kvôli tomu, že je postavený na základoch poloprávd, účelovo prekrúcaných faktov, či dokonca bezočivých klamstiev, ktoré sú šírené oficiálnou propagandou. A voľby? Tie slúžia iba na upevňovanie si moci samozvanej mocenskej elity a jej prisluhovačov. Dokonca v mnohých prípadoch aj tie komunálne, ktoré dopadli presne tak ako mali.
Prečo?
To mnohí pochopia vtedy, keď sa na Slovensku, ale aj v spoločnosti a vo svete začnú diať nevyhnutné procesy…
A čo tak skúsiť vybudovať nové Slovensko, spoločnosť, svet…
Túto myšlienku mám v hlave odvtedy, keď som si prečítala jeden článok od politológa Jána Baránka.
Áno skutočne potrebujeme vybudovať nové Slovensko, ale bez nánosov politickej špiny.
Bez ideológií, ktoré slúžia politikom a mocným sveta len na rozdeľovanie ľudí. Medzi názorovými a politickými ideológiami v dnešnom svete už niet rozdielu, či sú to ľavicové či pravicové, alebo akékoľvek iné. Všetky slúžia len na ovládanie ľudí, na získavanie ich poslušnej otrockosti. Cez ideológie politici zneužívajú svoju moc na vlastné obohacovanie sa a zdieranie občanov štátov.
Nie, ja nepíšem o anarchizme, ale o spoločnosti, ktorá by bola založená na jednoduchých základoch.
Na etických princípoch, morálnych zásadách, ľudskosti a láske nielen človeka k človeku, ale aj k prírode a Zemi samotnej.
Nič viac spoločnosť k svojmu správnemu fungovaniu nepotrebuje.
Pri zachovávaní týchto jednoduchých pravidiel, by moc nebola v rukách šialencov, ktorí sa ju snažia zachovať najmä nemorálnymi postupmi.
Všetky tie zákony, príkazy a zákazy mocných, neslúžia pre obyčajných ľudí, ale práve na zachovanie si moci tých, ktorí nám vládnu.
Veď ani v našom štáte sme si v posledných voľbách nevolili ľudí s neobmedzenou mocou, ktorí pohŕdajú Ústavou SR, zákonmi, ale aj občanmi vlastného štátu a správajú sa ku nim ako ku spodine, ktorá musí poslúchať ich zvrátené rozkazy.
Čo je slobodné a demokratické na ich vládnutí, keď používajú praktiky, ktoré si nedovolia používať voči vlastným občanom ani diktátori niekde v Afrike?
Čo je slobodné a demokratické na stredovekých inkvizičných praktikách, keď vás môžu značkovať ako dobytok, alebo otrokári otrokov a trestať, len kvôli tomu že máte vlastný názor a slobodnú vôľu?
Čo je slobodné a demokratické na tom, že predstavitelia EÚ mlčia, keď sú svedkami takýchto praktík v členskom štáte únie, ale kritizujú iné štáty za oveľa menšie prehrešky a uvaľujú na ne sankcie?
A nie je takéto zaobchádzanie občanmi v „demokratickom štáte“ nebezpečné aj pre občanov ostatných členských štátov EÚ.
Pretože to, čo sa deje teraz tu u nás na Slovensku, sa môže stať nebezpečným precedensom na zavedenie nielen totality, ale priamo diktatúry v celej Európe.
A presne takéto praktiky na zavedenie diktatúry sa začali diať v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Ešte stále máme čas spamätať sa. Lebo to, čo sa v súčasnosti deje, je zánik tejto civilizácie, ktorá kvôli nemorálnosti a chamtivosti napáchala doteraz najväčšie škody na ľuďoch, ale aj planéte, ako ktorákoľvek pred ňou.
To sa jedného dňa chceme skutočne ocitnúť vo svete, ktorý poznáme z tých divných katastrofických filmov, ktorými nás kŕmia ako pomyjami?
To skutočne chceme žiť ako stáda túlajúce sa vyprahnutými pustatinami a zabíjať sa navzájom pre trochu jedla?
Ešte stále máme možnosť na troskách tejto civilizácie vybudovať niečo úplné iné. Niečo, čo bude mať zmysel a budúcnosť.
Ešte stále máme možnosť zachrániť seba aj planétu.
Ešte stále máme možnosť vybudovať nové Slovensko, spoločnosť, svet…
Stačí sa zastaviť a zamyslieť sa, či vôbec chceme žiť, ako chceme žiť, či chceme mať budúcnosť a čo pre to chceme každý jeden z nás urobiť.
Devana
Slnovratovo 6. november 2020
