Zastavme občiansku vojnu na Slovensku

Väčšina rozumných ľudí sa zhodne, že prílišná polarizácia akéhokoľvek ľudského spoločenstva nie je dobrá a môže byť nebezpečná. K stupňovaniu polarizácie spoločnosti prispievajú osoby, ktoré sa príliš striktne pridŕžajú konkrétnej ideológie, postoja, alebo si z niečoho vo svojej podstate neideologického – ideológiu vytvoria.

Už dávnejšie som čítal, že každý fanatik absolutizuje svoje vnímanie pravdy a len ťažko dokáže oceniť kvalitu dobrej myšlienky, s ktorou nesúhlasí.
 
Mne sa niekedy zdá, že naša spoločnosť už ani nie je polarizovaná, ale rozsekaná na kúsky, hlavne po voľbách.
Viesť polemiku si vyžaduje znalosti, kultivovanosť prejavu. Džentlmenskému ponímaniu politiky urobili koniec totalitné režimy a pokračujú v tom súčasné „elity“. Džentlmenov vystriedali zurvalci, snažiaci sa vybičovať emócie, premeniť občanov z kriticky mysliacich bytostí často len na fanúšikov. Názorovú slobodu nahradila politická korektnosť.
 
Vnímam veľmi negatívne skutočnosť, keď sa deti po voľbách dokážu nerozprávať s rodičmi kvôli tomu, koho volili. A to sa tie deti pritom mnohé označujú za tolerantné, často sa označujú za demokratických voličov, že sú nekonfrontačné, rozumné a vzdelané. Mnohé sa nechajú ovládnuť nenávisťou a netoleranciou aj voči človeku, ktorý im dal život. A s takým človekom sa nebavia, lebo nedokážu stráviť, koho volili. Pre mňa osobne nepochopiteľné. Tieto postoje k rodičom vnímam aj po prezidentských voľbách.
Rozmýšľam čo s tým.

Ak sú deti, ktoré vinia svojich rodičov za vývoj u nás, tak nech vypnú internet, prestanú čítať a počúvať štvavé médiá, politikov, ktorí chcú len vládnuť, a slúžiť sebe a svojim mecenášom a konečne je vhodné použiť vlastný rozum. Človek má predsa oči, uši a mozog vyššie ako ústa preto, aby videl, počul, zvážil a až potom niečo povedal.

Súhlasím s názorom, že je extrémne dôležité podporovať dialóg medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, naučiť sa spolu diskutovať, aby sme sa navzájom lepšie spoznali a pochopili svoje názory. A vedeli si ich aj obhájiť. Vecne, férovo, bez emócií a s faktickými argumentmi.

Bolo by zaujímavé zaviesť v školách predmet „debata“, kde by sa už deti učili pracovať s faktami, argumentmi, obhajovaním vlastného názoru, ale aj schopnosťou vypočuť si názor druhej strany, viesť dialóg a pracovať s objektívnou pravdou. Bez urážania a zatracovania druhej strany.
Mám veľkú obavu o ďalší vývoj v spoločnosti, ak sa „boj o pravdu“ nezačne riešiť. 
 
Krajina hlavne potrebuje kritické myslenie, najmä v čase volieb. A naučiť sa mať nároky nie len voči iným (štát postaraj sa), ale hlavne na seba. Môžeme to volať hoci aj sociálna gramotnosť.
 
Dušan Piršel

Nápad, že treba deti na školách cielene učiť viesť konštruktívne debaty, považujem za zaujímavý a užitočný. No schopnosť agresívne presadzovať svoj názor ich dnes učí kdekto, vrátane médií, mimovládnych organizácií, politikov, či celebrít. Je treba učiť sa vzájomne počúvať a nájsť v počutom informačné jadro. Nereagovať na červené súkno invektív.
Takýto predmet by som zasadil do širšie chápaného predmetu psychológie. Pretože deti by sa bezpodmienečne mali naučiť, čo si počať sám(sama) so sebou a že záležitosti okolo „genderu“ nie sú jadrom medziľudských vzťahov.