Zaspievalo vtáča
na kosodrevine;
ej, čo komu súdené,
ej, veru ho neminie.
Zaspieval si slávik
pod oknom na ruži,
ej, že moja milenka,
ej, za mnou ešte túži.
Preleť, slávik, preleť
za dolhorské hory,
ej, povedz jej, že i mňa,
ej, za ňou láska morí.
Ťažko je, jaj ťažko,
dvom sa zabudnúti,
ej, z ktorých sŕdc nemôže,
ej, láska vyhasnúti.
Z našich nevyhasne,
kým žijeme letá,
ej, ba ani do konca,
ej, i po konci sveta.
Pridaj komentár