Hojdana, hojdana, ňepude za pana, aľe za takego, jako jek jo sama, A mo̲j očec taki chytry posadžyl me mjyndzy ľytry,
Bílá holuběnko, poletuj nad nama, pověz ty nám všeckým luďom obyčejným, bude-li vojna.
Daj śa mi Haňičko voďičky napiti bo tak mi prichodit od smädu zamľiti na nebi nit chmarky veľika paľava svonečko tak paľit až žovťije trava.
Nezapadaj slnko nezapadaj ešte lebo je môj milý, hore-háj, na deľakej ceste, naozaj.
Zahučali hory, zahučali lesy, kamže sa podeli moje mladé časy? Moje mladé časy neužili krásy, moje mladé letá neužili sveta!
Pada dišč, pada dišč, budze rano šľisko, ňedbam ňič, ňedbam ňič, mam frajira bľisko.
Zaspieval si slávik pod oknom na ruži, ej, že moja milenka, ej, za mnou ešte túži.
Ej, poduvaj ty, vitriku, povivaj po poľu, bo už budut verbovaty paribkiv na vojnu. Duje vitor, duje, polamal lysočku, i ja mušju zochabity svoju frajiročku.
Na peršoho mája, nemala ja mája, bo ja še zo svojim frajirom hnevala.
