Západné pozadie východnej hrôzovlády

Obrázok – archív autora

Naše demokratické médiá z akýchsi záhadných dôvodov zväčša obchádzajú pozadie pseudorevolučného teroru, teda inscenovaných justičných zločinov z prvej polovice 50. rokov 20. storočia. Negatívna energia beštiálnych vyšetrovacích metód a vrážd realizovaných spolitizovanou bezpečnostnou a súdnou mašinériou vrhá temné tiene na celé nasledujúce desaťročia až po súčasnosť a bezpochyby bude mať nepriaznivý vplyv aj na budúci vývoj udalostí prinajmenšom v rámci česko-slovenských vzťahov.

Publikované materiály v súčasných slobodných médiách sa chúlostivým a tragickým témam očividne vyhýbajú, pretože by chtiac-nechtiac museli vystaviť náramne nepríjemné a veľmi skľučujúce morálne a politické hodnotenia mnohým kľúčovým osobnostiam, ktoré sú dnes všeobecne nekriticky uctievané ako historické idoly, disidenti, emigranti a iní priekopníci demokracie. Bohužiaľ, sa to týka aj ústrednej obete monštruózneho procesu – Rudolfa Slánského.

Po februári 1948

Dva dni po pohrebe prezidenta Edvarda Beneša 9. septembra 1948 Rudolf Slánský ako generálny tajomník v správe pre ÚV KSČ uviedol: „Pohreb bol pre reakcionárov zámienkou na provokáciu neslýchaného rozsahu, chceli teraz dosiahnuť to, čo sa im nepodarilo vo februári. Bola to protivládna demonštrácia, na ktorej sa malo zúčastniť 100 000 ľudí. Napriek všeobecným varovaniam ich skutočne do Prahy prišiel enormný počet.

Aj západné zdroje hodnotili demonštráciu ako dovtedy najpresvedčivejšie protestné vystúpenie proti novým pomerom vo východnej Európe. Vtedajšia československá opozícia podľahla naivným ilúziám vytváraným vlastnou a americkou propagandou. Verila, že všetci obyvatelia sú proti vláde, že treba len začať a celý ľud povstane, aby striasol vnútený geopolitický vplyv Moskvy.

Pokus o demonštráciu sily antikomunistov v septembri 1948 sa teda nevydaril a generálny tajomník KSČ z toho vyvodil ponaučenie: „Robotníci požadujú, aby sa proti reakcionárom bezohľadne postupovalo. Podľa môjho názoru je najvyšší čas niečo proti reakcionárom podniknúť… Vláda vydá zákon na ochranu republiky… To treba uvítať, ale… navrhujem, aby bol schválený zákon o zriaďovaní nápravných pracovných táborov.“

Ako uvádzajú dokumentárne pramene publikované v roku 1974 v Londýne, Sydney, Aucklande a Toronte, nie všetci účastníci tajného zasadnutia, na ktorom Slánský predniesol citované slová, s ním súhlasili. Napriek tomu mal československý ľud v nasledujúcich mesiacoch pocítiť Slánského bič citeľnejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa západných pozorovateľov nemal prezident a predseda KSČ Klement Gottwald také radikálne postoje ako generálny tajomník KSČ. Naďalej bol presvedčený, že Československo má ísť k socializmu vlastnou cestou, že politický systém sa nemusí bezpodmienečne rovnať policajnému štátu, že sa možno zaobísť bez politických väzňov a celého bombastického hurhaja spojeného s vykonštruovanými súdnymi procesmi. Prehováral Slánského, aby nadmieru bezohľadne nezasahoval.

Fanatický stalinista

Podľa oficiálnej hierarchie generálny tajomník KSČ zastával druhý najdôležitejší post v Československu. Podľa niektorých historikov dokonca od roku 1950, keď sa Gottwald čoraz viac uzatváral do seba, Slánský prakticky riadil stranu i krajinu. Moc spočívala akoby samozrejme na bedrách muža, ktorý na verejnosti pôsobil síce trocha bezfarebne, ale vždy vzbudzoval rešpekt a často aj obavy. Západné politologické a spravodajské autority ho hodnotili ako fanatického stalinistu, ktorý vždy uskutočnil to, čo povedal. Zastával názor, že opozícia sa musí potláčať násilím, nepriateľ musí byť vykynožený. Radšej nech trpí desať nevinných, ako by jediný vinník unikol trestu.

Slánský bol synom zámožného obchodníka. Tí, ktorí ho dobre poznali, vraveli, že v predchádzajúcich rokoch bol obľúbený a kamarátsky a že až záhadný únos jeho najmladšieho dieťaťa v Moskve počas vojny ho prudko zmenil – stal sa zdržanlivý, tvrdý až hrubý. Od tých, ktorí po vojne trpeli pod jeho diktátorskými metódami, asi sotva mohol očakávať nejaké ospravedlnenie svojho správania. Na vlastnej koži bolestne skúsili, že už zrejme nepozná nijaký ľudský súcit. Ani Američania nepochybovali, že Slánský si zaslúži osud, ktorý mu pririekli.

Tušenie v Kremli

Vraví sa, že nestačí byť zdravý a bohatý, ale treba mať aj šťastie. Šéf CIA Allen Dulles ho mal. Niekdajší nacistický generál Reinhard Gehlen, ktorý počas vojny viedol elitný spravodajský útvar Cudzie armády východ a po vojne až do roku 1968 riadil západonemeckú rozviedku, poslúžil Američanom proti Slánskému prostredníctvom nemeckého agenta, ktorý mal pevnú pozíciu vo vyšších kruhoch československého bezpečnostného aparátu.

Až do neskorého leta 1951 malo mocenské centrum v úmysle inscenovať proces s krajským tajomníkom KSČ v Brne Ottom Šlingom ako hlavným obžalovaným. Vo februári 1951 podala komisia bezpečnostných orgánov ústrednému výboru prehľad jeho údajných zločinov. Chcel vraj dať Gottwalda a Slánského usmrtiť a sám na seba strhnúť vedenie. Keď sa Gottwald dozvedel, že kontrašpionáž vzala pod lupu aj minulosť vtedajšieho generálneho tajomníka KSČ, dal výslovný pokyn, aby sa pozornosť od Slánského odvrátila. Ale jeho mienku vyšetrovatelia nerešpektovali a rozbehnutú obludnú mašinériu sa už nepodarilo zastaviť ani Stalinovi, ktorý niečo tušil o machináciách americkej tajnej služby v pozadí inscenovaných procesov.

Stalin v šifrovanej správe 20. júla 1951 oznámil Gottwaldovi: „Dostali sme obviňujúci materiál o súdruhoch Slánskom a Geminderovi. Nepovažujeme tento materiál za dostačujúci…“ Na osobitnej porade v Moskve 23. júla sa Stalin opäť oboch zastal: „Môže to byť provokácia nepriateľa…“ V nasledujúcom liste Gottwalda vyzýva: „Postupujte korektne, obozretne a neprikladajte výpovediam notorických narušovateľov zákona o súdruhoch Slánskom a Geminderovi nijakú dôveryhodnosť.“

Fascinujúca korešpondencia medzi Stalinom a Gottwaldom je obsiahnutá v knihe The Czechoslovak Political Trials, 1950 -1954 (London, MacDonald and Company, 1971). Ide o Jiřím Pelikánom spracovaný súhrn správ československej vládnej komisie o čistkách a procesoch, ktorý sa nemohol v Prahe publikovať.

Osudné päťdesiatiny

O niekoľko dní sa v celom Československu oslavovali Slánského päťdesiatiny. Noviny o ňom priniesli 31. júla 1951 články a listy plné chvály. Dostal najvyššie štátne vyznamenanie. V septembri 1951 ho zbavili funkcie generálneho tajomníka KSČ a stal sa podpredsedom vlády. Tí, ktorí mali zo Slánského strach, prijali správu o jeho zosadení so zadosťučinením. Domnievali sa, že odchod najprominentnejšieho československého predstaviteľa tvrdého kurzu z vedúcej straníckej pozície môže znamenať len to, že aparát teroru, ktorý vybudoval, bude zbavený ostria. Krajinou prešla vlna nádeje a Gottwaldova prestíž ešte väčšmi vzrástla.

Sovietsky agent v československom oddelení CIA v Mníchove 4. novembra 1951 informoval Moskvu, že sa prijali opatrenia dopomôcť Rudolfovi Slánskému k úteku na Západ. V noci 9. novembra dopraví kuriér cez hranice príslušné listy a pokyny. Stalin reagoval pružne a 11. novembra dorazil do Prahy Anastas Mikojan ako jeho osobný zástupca. Oznámil Gottwaldovi, že Stalin trvá na okamžitom zatknutí Slánského, pretože chce emigrovať. Gottwald protestoval, ale napokon uznal, že Stalin musí mať „závažné dôvody“, aby niečomu takému veril.

Československý rozhlasový monitor v ten deň zachytil správu vo vysielaní stanice Slobodná Európa tohto znenia: „Zlé veci prichádzajú naraz. Odkazuje Podpora.“ V listoch z Nemecka Slánskému prisľúbili bezpečný odchod za hranice a nepolitické miesto na Západe. Okrem toho sa v nich uvádzalo, na ktoré spojky v Československu sa má obrátiť a čo znamenajú šifrované správy od „Podpory“, z ktorých prvú už vysielajú a ďalšie zaznejú v éteri 17. a 24. novembra a 1. decembra. Na americkom vojenskom letisku v Mníchove sa celý týždeň každý večer zhromažďovali prominentní českí emigranti a vysokí americkí dôstojníci, pretože sa očakával prílet „dôležitej osobnosti“. Jej identitu nepoznali, ale všetci sa domnievali, že ide o Slánského. Správy o dianí na letisku v Mníchove zámerne rozšíril Charles Katek, miestny šéf CIA a bývalý vojenský pridelenec v Prahe.

Vedúci predstavitelia Československa a Sovietskeho zväzu už nemali za takýchto okolností kam cúvnuť. Podpredsedu vlády Rudolfa Slánského zatkli 23. novembra 1951 po návrate do reprezentačnej vily z večere, na ktorej bol s manželkou u predsedu vlády Antonína Zápotockého. Prezident Gottwald pri Slánskeho päťdesiatych narodeninách pred tromi mesiacmi vyhlásil: „Celá naša strana, všetok náš pracujúci ľud Ťa zdraví ako svojho verného syna a bojovníka, preniknutého láskou k pracujúcemu ľudu, ako aj vernosťou k Sovietskemu zväzu a k veľkému Stalinovi.“ Odteraz čelil obžalobe zo špionáže a vlastizrady.

Rok po svojom zatknutí 20. novembra 1952 sedel Slánský a ďalší donedávna vysokí politickí predstavitelia na lavici obžalovaných pred senátom štátneho súdu v Prahe. Žalobca vykreslil pozadie prípadu.

Vynútená výpoveď

Podľa jeho slov západné tajné služby, ktoré poznali silu komunistickej strany, pripravovali v nej svoju agentúru už v čase predmníchovskej republiky a zvlášť svoje aktivity zintenzívnili v predvečer druhej svetovej vojny, pretože si uvedomovali jej budúci veľký význam v povojnovom období, keď sa predpokladala účasť komunistickej strany v mocenskom aparáte štátu. Od konca roku 1938 v Londýne a potom v Krakove pod zámienkou pomoci utečencom z Československa a iných krajín rozvinul svoju činnosť v službách anglického ministerstva vnútra tzv. Britský výbor, neskôr Trust Fund, ktorý bol významnou organizáciou anglo-amerických služieb. Tu vyberali a spracovávali agentov spomedzi utečencov, ktorých odosielali do Londýna. Túto činnosť riadil Hermann Field a neskôr jeho brat Noel, najbližší spolupracovníci Allena Dullesa, ktorý bol počas vojny šéfom európskej kancelárie americkej špionážnej služby Office of Strategic Services a neskôr riaditeľom CIA. Slánský dostal ľudí, ktorí mu boli známi ako „fieldovci“, do kľúčových pozícií, aby tak vybudoval centrum konšpirácie, ktorého cieľom bolo zvrhnutie vlády.

Ani vo vzdialenej Británii neprešiel proces bez spoločenských otrasov. Poslancom ľavicového krídla Labour Party pád ich priateľov vo východnej Európe zničil ich vlastnú povesť. Napríklad poslanec Dolnej snemovne Konni Zilliacus zohral pri procese veľmi dôležitú úlohu. Žalobca ho vykreslil ako „všetkými masťami mazaného agenta“ britskej tajnej služby, ako „majstra klamu a provokácie… jedného z najskúsenejších agentov rozviedky Intelligence Service“. Ešte niekoľko mesiacov mal Zilliacus na tvári nesmierny údiv. Kruhy anglickej tajnej služby však vedeli o tejto chúlostivej záležitosti svoje.

Popravy sa konali 3. decembra 1952. Kandidáti smrti mohli napísať list na rozlúčku svojim rodinám. Len Rudolf Slánský to neurobil. Mimochodom – jeho syn bol v 60. rokoch 20. storočia členom KSČ, následne disidentom a signatárom Charty 77, po prevrate v roku 1989 sa stal diplomatom a okrem iného bol veľvyslancom Českej republiky v Slovenskej republike. Ale to je už zdanlivo iná historická kapitola, hoci v skutočnosti dokresľuje pretrvávajúce pochybnosti o pozadí akýchkoľvek politických rozhodnutí a spoločenských systémov bez ohľadu na to, či samy seba definujú prívlastkami ako demokratický, ľudový atď.

http://pavoljanik.sk

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.

Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. • We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: http://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam. Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok. Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže. Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia. Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza. Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie. Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: http://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore