Bude dokonaná VLASTIZRADA? Pán Žilinka, ako občan, ako vodohospodár, žiadam aby ste konali.
Najprv trochu odľahčene. Každý si určite živo pamätá repliku Bolka Polívku z filmu „Kurvahošigutentag“ – cit.- „ a vodkud se ty k…..vy šikmooké dozvedeli, že ja mám cihelnu?“ Asi to napadlo mnoho Slovákov pri informácii z úst Premiéra Vlády SR, že sa chystá PPP projekt pre obnovu závlah na Slovensku s arabským investorom. Naozaj by mohol Premiér s viac ako 20 ročným pôsobením na čele Vlády SR vysvetliť verejnosti, že ako je možné, že práve arabský investor má na srdci v súčasnosti nefunkčný závlahový systém na Slovensku. Investor z krajiny, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje z ďaleka ani tretinu toho, čo spadne na Slovensku. Nepochybujem, že staré arabské civilizácie boli natoľko vyspelé, že dokázali zúrodňovať nehostinné púštne podmienky na severe Afriky alebo na blízkom východe. Ale napriek tomu, technológie závlah a meliorácií v bývalom Československu dostatočne moderne a technologicky účinne dokázali zabezpečiť vodný režim aktuálneho osevu, resp. výsadby na poliach s efektom každoročného zvyšovania hektárových výnosov úrody osív, kukurice, zeleniny, koreninovej papriky, zemiakov, tabaku, ciroku, repky, koriandru, cukrovej repy….atď. Výpočet som si dovolil len preto, že už polovicu z toho slovenský farmári nepestujú.
A teraz trochu faktov.
Možnosti, ktoré sa núkali po roku 1989, Slovensko premárnilo, v melioráciách sme sa neposunuli ani o máčny máčik vpred. Naopak veľa sme stratili. Ing. Bodnár v roku 2001 spracoval s kolegami projekt transformácie meliorácii. Zostal nezrealizovaný. Medzitým zub času takmer zničil životné dielo jednej generácie slovenských inžinierov, ktorí budovali melioračné sústavy na Slovensku. Melioračné sústavy sú závlahy, odvodnenie, úpravy tokov, vodozádržné opatrenia v krajine …atď.. Aké príznačné pre nedávno uplynulé roky. Štátna melioračná správa bola zrušená po 89 ako jedna z prvých už v roku 1991. Tá vykonávala činnosť od roku 1972 a dodnes je torzo z tej doby vybudovaných sústav funkčných. Situácia, v ktorej sme sa ocitli, je obrazom celkového úpadku poľnohospodárstva za uplynulých 36 rokov. Jedno či tu boli také alebo onaké vlády, závlahám ani melioráciám nevenovali pozornosť. Desaťročia budovaný systém odvodňovania zamokrených a záplavami ohrozovaných území, zavlažovania najúrodnejších oblastí krajiny – išlo a ide najmä o Žitný ostrov, Trnavskú tabuľu, nivu Váhu v okolí Piešťan, juh stredného Slovenska, ale aj Východoslovenskú nížinu, sa nechal napospas osudu. Ak ešte závlahy tu a tam fungujú, tak zásluhou pár desiatok poľnohospodárov, ide o zhruba 40 aktívnych využívateľov závlah. Teraz sme sa dostali do stavu, že začíname takmer odznova. Pomery, v ktorých sa nachádzame, sú úplne odlišné od obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, keď poľnohospodárske územie Slovenska bolo zavlažované automaticky, pretože bývalé JRD alebo ŠM to považovali za prirodzenú súčasť výroby agroproduktov.
Som však skalopevne presvedčený, že vôbec nepotrebujeme ani PPP projekt pre riešenie závlah. Každý štát EU si mohol nastaviť Plán obnovy podľa vlastných potrieb. My sme však závlahy nepotrebovali?!?! V Pláne obnovy je 6 mld. €. Pri štúdiu obsahu Plánu obnovy a odolnosti som zistil, že v Pláne obnovy a odolnosti je kapitola – Vodozádržné opatrenia sú v začlenené najmä pod gesciou adaptácie na zmenu klímy a zelených sídiel. Veľké poľnohospodárske závlahy tam však nie sú. Mám však pocit, že nastavenie čerpania Plánu obnovy a odolnosti v kapitole Životné prostredie nerobil odborník/ci. Všetky výzvy, ktoré v súčasnosti máme sú na vodozádržné opatrenia lokálneho charakteru pre mestá a obce. Absolútne výzvy nepokrývajú vodozádržné opatrenia na globálnej – Slovenskej úrovni podľa napr. – environmentálnej regionalizácie SR, zrážkových a geomorfologických pomerov v SR, podľa hlavných tokov a ich povodí alebo podľa osídlenia a ľudnatosti regiónov. Ale aj podľa hlavných zdrojov znečistenia v danom regióne. Ak by sme nastavili výzvy takýmto spôsobom, tak by sme zistili, že k vodozádržným opatreniam patrí aj sanácia zanedbaných ale aj vybudovanie nových zavlažovacích nádrží, ktoré v minulosti slúžili na intenzívne závlahy, sekundárne na rybné hospodárstvo a na vidieku aj na Požiarnu bezpečnosť, kde bolo možné čerpať vodu na hasenie požiarov.
Samostatná masívna obnova štátnej závlahovej sústavy (čerpacie stanice, potrubia) nie je hlavnou prioritou priamych peňazí z Plánu obnovy a odolnosti.
Obnova hydromelioračných zariadení a podpora efektívnejších závlah prebieha primárne cez štátny podnik Hydromeliorácie a špecializované poľnohospodárske dotačné schémy. Štátny podnik je však už niekoľko rokov v strate a podľa zákona o Štátnom podniku už mal byť zrušený, pokiaľ podnik nie je v zisku alebo vyrovnanom rozpočte minimálne dva roky po sebe – Hydromeliorácie sú viac ako posledných 5 rokov v miliónových stratách – rok 2025 len 132 tis. €, predtým straty presahujúce milióny. Päťročná kontinuálna strata spravidla znamená, že podnik vyčerpal svoj rezervný fond a dostáva sa do stavu, kedy ohrozuje majetok štátu a mal by jeho zakladateľ konať.
Slovensko malo vybudovanú sieť závlah na 318 tis. ha spolu s 442 prečerpávacích staníc. Za 36 rokov bačovania mnohých vlád a ministrov pôdohospodárstva sme sa dostali na reálne využívanie závlah na len približne 18-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy intenzívne. Hoci poľnohospodári majú od štátneho podniku Hydromeliorácie formálne prenajatú infraštruktúru prislúchajúcu k výmere okolo 55-tisíc hektárov, nefunkčnosť a kritický stav starých rozvodov reálne využitie zásadne obmedzujú.
Reálne zavlažovaná plocha je asi 18 000 hektárov, čo predstavuje sotva 6 % z pôvodne vybudovanej závlahovej siete na Slovensku.
To, že s Plánu obnovy a odolnosti je možnosť čerpať peniaze na vodozádržné opatrenia ilustruje dohoda z 25.apríla 2022 ( minister Budaj) – prikladám link na web Združenia miest a obcí SR – https://www.zmos.sk/rozdelia-prve-prostriedky-na-vodozadrzne-opatrenia-z-planu-obnovy-oznam/mid/536838/.html
Som presvedčený, že stačí upraviť návrh čerpania tak, aby vodozádržné opatrenia pokrývali celoslovenský význam poslať na administratívne schválenie do Bruselu, kde naozaj nevidím dôvod na neschválenie.
Druhá možnosť je využiť časť peňazí z Envirofondu, kde je dnes viac ako 2 mld. €. Podľa výročnej správy Envirofondu, bolo k 31.12 2025 v envirofonde na účte – 2,307 mld. €
Výzvy na tento rok boli zatiaľ len 11 mil. na zatepľovanie bytovej výstavby – max. do výšky 11 tis. na jednu žiadosť. A druhá výzva 150 mil. na priemysel. Ročné plnenie v roku 2025 bolo 434 mil, €. Z uvedeného vyplýva, že určite nepotrebujeme zahraničného investora na PPP projekt pri realizácii rekonštrukcie závlah. A povedzme si rovno, že nestačí vybudovať nové rozvody a nové prečerpávačky – kompresorové stanice – k tomu nevyhnutne potrebujeme vodné zdroje. Potrebujeme nové siete povrchových kanálov z vodných nádrží, ktoré niekde zanikli alebo sú zúfalo schátrané.
Na Slovensku sme vysušili 90% rašelinísk, ktoré môžu taktiež zadržať vodu v krajine. Vysušili sme množstvo mokradí, ktoré vytvárali biotopy pre rôznu vodnú faunu a vtáctvo. Nevyužívame nielen dažďovú ale aj prebytočnú z výroby elektriky, tam kde nie sú prečerpávačky a voda nám odteká.
V médiách takmer denne rezonuje problém dlhodobého sucha, ktoré má za následok nízke stavy hladín v Slovenských riekach. Vysychá aj Dunaj ktorý má na našom území najkratšie koryto. Vysychá a má to priamy súvis s poškodzovaním krajiny v celom povodí Dunaja a nulovou spoluprácou štátov v povodí Dunaja na ochrane dobrého stavu vody. Ak SR nezmení stratégiu v starostlivosti o vodu v povodiach z kanalizovania dažďovej vody na jej ekosystémové zadržiavanie v krajine, dožijeme sa ešte horšieho stavu hladín v riekach a s totálnym ochromením vodnej cesty po rieke Dunaj. Riešenie vodnej krízy Slovenska je v realizácii mnohých už načrtnutých opatreniach. Okrem iného aj v opätovnom oprášení projektu výstavby priehrady v Tichom Potoku, ktoré už roky je v podobe projektov, a ktoré definitívne z plánu Vlády dal vyňať minister Budaj. Toto dielo, ktoré by malo slúžiť ako zdroj – rezervoár pitnej vody pre východné Slovensko, by slúžilo aj ako protipovodňová ochrana a vodozádržné opatrenie. Donekonečna sa nemôžeme spoliehať na zásoby vody pod Žitným ostrovom a s nádrží, ktoré nedokáže SVP dostatočne spravovať aby zostali čisté – viď Zemplínska Šírava – obsah PCB látok a viď Domaša – chronicky nízky stav vody už niekoľko rokov.
Jeden príklad absencie vodozádržných opatrení z nedávnych dní – počas ničivej búrky a krupobitia, ktoré zasiahlo Michalovce a okolie v pondelok 27. júla 2026 popoludní, dosiahli radarové a lokálne odhady zrážok hodnoty približne do 50 až 56 mm. Búrka mala veľmi lokálny a intenzívny charakter. Padali obrovské krúpy veľkosti golfových až pingpongových loptičiek (priemer do 7 cm), ktoré ničili autá, strechy a skleníky. Poškodenia majetku a zatekanie hlásili viaceré obce, pričom mimoriadnu situáciu vyhlásili obce Palín, Zemplínska Široká a Senné.
Územie Michaloviec a okolitých obcí (ako Palín, Zemplínska Široká či Senné) spadá do povodia Bodrogu, pričom priamo na tomto území ide o čiastkové povodie Laborca a povodie Uhu. Celá táto oblasť je súčasťou Východoslovenskej nížiny, kde sa rieky spájajú a odvádzajú vodu ďalej do rieky Tisa. Čiže kompletná zrážková voda odtiekla v priebehu pár hodín do MAĎARSKA.
Slovenská vláda vyplatila vlani 90 mil. za škody spôsobené povodňami a prívalovými dažďami. Za posledných 6 rokov je to suma prekračujúca 0,5 mld. €. Dostali sme sa do stavu, kedy poisťovne odmietajú poisťovať majetok osôb, pretože obce a a štát dávajú povolenia na výstavbu častokrát v inudačných pásmach riek a potokov.
Vláda sa v utorok nechala počuť, že starostovia postihnutých obcí môžu okamžite požiadať o 15 tis. €……??? (dobre si pamätajte pred voľbami).
Tri dni po prívalovej búrke v okolí Michaloviec som volal so známym z uvedeného regiónu. Potvrdil, že napriek tak veľkému a prívalovému dažďu v hodnotách 50 – 56 litrov na meter štvorcový, voda tak rýchle odtiekla, že dnes vidno len suché nánosy bahna, štrku, vymleté rygoly a rátajú škody. V záhradách a na poliach je opäť sucho.
Slovensko je svetový unikát vo vyplácaní finančných kompenzácií spôsobených suchom, namiesto dotácií na zavlažovanie. Toto praktizovali všetky vlády vrátane súčasnej. Po 36 rokoch sa pán štvornásobný premiér spamätal a niekto mu pravdepodobne pošepol, že urobíme biznis s vodou sofistikovane – obkľukou, pretože pár rokov dozadu sa mu to nepodarilo. Za 500 mil. € predáme slovenskú vodu!!! – akože na revitalizáciu siete závlah. „Odkiaľ sa to arabský investor dozvedel, že my máme problém so závlahami“ – otázka pre Bohuša s cit. filmu… Úplne zbytočne vyhadzujeme peniaze zo štátneho rozpočtu – 53 mil. € na opravu vojenskej „Kukurice“ v Bratislave a napr. navýšený rozpočet stavby posledného úseku D1 Turany – Hubová, kde minister dopravy ide vynaložiť o 1 mld. € viac, razením tunela oproti ceste vedenej na povrchu. Nevadí to ministrovi financií, ktorý dobre vie, že to škodí SR ale poslušne mlčí a maľuje…..
Prečo sa obraciam na GP p. Žilinku? Ústava SR hovorí, že Slovenská republika chráni vodu a prírodné bohatstvo priamo v článku 4, kde sú podzemné vody, jaskyne, prírodné liečivé vody a vodné toky definované ako výlučné vlastníctvo štátu. V októbri 2014 parlament schválil novelu ústavy, ktorá zaviedla zákaz cezhraničného vývozu vody odobratej z vodných útvarov na Slovensku.
Ako kľúčové body ústavnej ochrany boli nastavené tieto kritériá – Vlastníctvo štátu – podzemné vody a vodné toky patria Slovenskej republike, čo obmedzuje ich komerčné využívanie na súkromné účely. Zákaz vývozu – novela ústavy zakazuje prepravu vody odobratej na Slovensku za hranice potrubím alebo cisternami (dopravnými prostriedkami), s výnimkami pre osobnú spotrebu alebo humanitárnu pomoc a nakoniec voda ako strategická surovina – ochrana reaguje na klimatické zmeny, sucho a snahu chrániť vodné zdroje pred masívnym priemyselným odvozom do zahraničia.
Ďalší moment, kde je potreba sa vážne zamyslieť ale aj riešiť právnu ochranu, je vstup arabského PPP investora na súkromný majetok PD, ŠM, SHR, SRO a AS zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom. Ústavná ochrana súkromného majetku je na Slovensku zakotvená v článku 20 Ústavy SR. Predstava, že po súkromnom majetku – pôde vlastníka bude prebiehať stavebná výroba pri realizácii výstavby rozvodov závlah, čerpacích staníc, studní a pod., kde bude obmedzená poľnohospodárska výroba – čiže podnikanie subjektov môže naraziť na nesúhlas dotknutého vlastníka. Preto žiadam aby kompetentné orgány SR – GP, NKÚ a MV SR neboli pasívne ticho.
Čo tak PPP projekt štátu a slovenských podnikateľov pôsobiacich v agro – rezorte? Zdroj financí som jasne uviedol, nie je dôvod na pokútne špekulácie s vodou.
Za svoje poznatky ďakujem špičkovým pedagógom v oblasti meliorácií – prof. Húskovi, prof. Antalovi, doc. Kabinovi, prof. Minárikovi, doc. Klopčekovi a aj priateľovi, významnému pedológovi prof. Akad. Hraškovi.
Autor je absolvent VŠP v Nitre v odbore Vodné stavby a meliorácie a Apsley Bussines school London v odbore Strategický manažment, zároveň viceprezident Stavebnej komory SR. Bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmögnerovej, prednášal správu daní na FEM SPU v Nitre, bývalý gen. riaditeľ Hydroconsult, š.p.
Pridaj komentár