Zdroj Al Jazeera považujem za seriózny, objektívny a hlavne pružný v informovaní verejnosti. Priniesli informáciu o tom, že americký viceprezident J. D. Vance opustil Islamabad po tom, čo sa rokovania s Iránom skončili bez dohody a vyhlásil, že predložil „konečnú a najlepšiu ponuku“.
To že Vance odišiel z rokovania ešte neznamená, že rokovania sú skončené. Rokovania môžu pokračovať na diaľku v určenej dvojtýždňovej lehote prímeria. Odchod z týchto rokovaní jednoducho znamená tvrdý vydieračský postoj USA. Razia tak svoju cieľovú stratégiu násilia, ktorú majú zakomponovanú v novej Národnej obrannej stratégii a presadzujú stratégiu „mieru prostredníctvom sily“ (Peace through Strength).
Problémom v dosiahnutí dohody boli dva body. Problematika otvorenia a vyberania mýta pre prechod lodí v Hormuzskom prielive a požiadavka USA, aby sa Irán nielen zaviazal, že nevyvinie jadrové zbrane, ale aj to, že sa k týmto zbraniam nepokúsi získať prístup. Prvá požiadavka znamená účasť USA na delení ziskov mýta a druhá požiadavka je scestná pretože Irán dávno hovorí o tom, že nevyvíja jadrové zbrane. USA od Iránu nemôže chcieť, aby ich v budúcnosti nevlastnil, ak sa cíti byť existenčne ohrozený militaristickým Izraelom, ktorý vlastní nelegálne okolo 150 jadrových zbraní. USA predložili Iránu tiež podmienku nevyužívania jadra na mierové účely. To je v rozpore s medzinárodným právom a USA to dobre vedia.
Iránci počas celého tohto konfliktu tvrdili, že ich najvyšší vodca vydal dekrét, že nebudú vyvíjať jadrové zbrane. Rokovania na túto tému sa uskutočnili v Ženeve tesne pred vojnou. Iránski predstavitelia a americkí vyslanci (Steve Witkoff a Jared Kushner) dosiahli vo februári 2026 zhodu na základných princípoch možnej jadrovej dohody. Keď „hrozilo“ že sa na týchto rokovaniach úspešne dohodnú na obsahu dohody, boli Iránci napadnutí. Poukazuje to na to, že USA si na pokyn Izraela neželali, aby došlo k dohode medzi USA a Iránom. Bolo už vtedy o vojenskej agresii USA a Izraela voči Iránu rozhodnuté? S vysokou pravdepodobnosťou áno.
Vance svojím vydieračským stanoviskom preukázal aroganciu USA, ktorá určila silou svoje podmienky bez ohľadu na požiadavky svojho proťajška. V tomto štádiu rokovaní môže byť najspokojnejší Izrael, ktorý naďalej okupuje a vraždí v Libanone, a ktorý má záujem na pokračovaní vojny z Iránom. Americké ultimátum Iránci určite neprijmú, lebo takouto dohodou by sa nič nedosiahlo a garancia bezpečnosti pre Irán by jednoducho neexistovala.
Verejné vyhlásenia sú však jedna vec a rokovania v zákulisí bez svedkov sú druhá vec. Verejnosť musí zaujímať to, čo sa odohralo za zatvorenými dverami, pretože to bude určovať smer ďalšieho vývoja. Vance veľmi dobre vedel, že 21 hodín rokovania je málo na uzavretie dohody. A vedel, že Irán s ultimátom súhlasiť nebude. Z jeho strany je to iba jeho taktika zastrašovania po vzore svojho vodcu Trumplera. Skúša, či zastrašenie bude účinné alebo nie. Správanie Vanceho je typickým príkladom ako sa diplomacia robiť nemá. Na dohodu vždy treba, aby s ňou súhlasili všetky zainteresované strany. Inak nejde o dohodu. Pozitívnou správou je, že problémom boli len dva uvedené body z viacerých predložených. Možno sa preto domnievať, že aj tieto body sa podarí v nejakom formáte odsúhlasiť tak, aby boli obe strany spokojné. Diplomacia je vždy založená na umení robiť kompromisy.
Dôležite bude aj to, ako na súčasný stav zareaguje svetová verejnosť. Tá musí vytvoriť tlak na to, aby sa obe strany vrátili na rokovania a aby pokračovali v nich s cieľom dosiahnutia trvalého mieru. Tlak musia prejaviť hlavne voči USA. Čím bude tlak verejnosti väčší, tým skôr možno očakávať, že USA sa k rokovaniam vrátia.
USA sa k rokovaciemu stolu vrátia. Vance bol na tomto rokovaní iba Trumplerov poslíček. Nemal mandát dohodnúť niečo iné, čím nebol poverený americkým prezidentom.
Viac tu:
https://zemavek.sk/dohodou-o-primeri-dal-iran-moznost-usa-vycuvat-z-konfliktu/
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Pridaj komentár