Tri rôčky som vojenčinu slúžiu,
ale neviem, čo som si vyslúžiu,
ešte troje manébre vyslúžim,
prídem domov, potom sa ožením.
Keť som išou cez zelenú lúčku,
postretou som moju frajerôčku.
Servus, servus, frajerôčka moja,
čos robila, kým som nebol doma?
Ona smutná rúčku mu podala,
boskau som ju, žalosne plakala.
Boskau som ju na obidve líčka,
neplač, neplač moja frajerôčka.
Akoby ja smutná neplakala,
keť mi tvoja mamka odkázala,
že ja neviem ani v poli robiť,
len cifrovať a vždy hrdá chodiť.
Pridaj komentár