– až kým bude potopa (…alebo vlastizrada na slovenskom občanovi).
Neviem čo je výstižnejšie na pomenovanie aktuálneho diania v slovenskej politike. Napriek tomu, že sa to zdá veľmi tvrdé, expresívne alebo neprimerané, tak je to tak. Slovensko a Slováci, hoci niektorými „osobnosťami“ podceňovaný národ, má vo svojej klenotnici mnoho ľudových múdrostí, porekadiel, ktoré vzhľadom na aktuálne dianie nie je problém aplikovať.
Avšak máme aj nie zrovna vhodné vlastnosti a to je krátka pamäť alebo ľahostajnosť. Ľahostajnosť v rozmeroch, ktorá nás stojí milióny, stámilióny až miliardy eur, ktoré sme mali a… nemáme tam, kde by mali byť. A výsledok? Vyvodenie politickej zodpovednosti. Nie priamej, nie trestnoprávnej ale nejakej imaginárnej zodpovednosti, ktorá v konečnom dôsledku potvrdí Status Quo pochybení, spôsobených škôd, finančných strát alebo nezvratných procesov.
Aktuálne (dlhodobo viac) je na programe odvolávanie ministra dopravy SR Jozefa Ráža ml. Opozícia mu vyčíta zrážky vlakov v krátkom časovom úseku. Nie nejdem teraz obhajovať ministra (údajne najlepšieho) ale pýtam sa Minister sedel v súprave ako strojvedúci? Možno teraz reagujete, že to zľahčujem. Nie, nezľahčujem a rovno vysvetlím prečo. Minister môže byť odvolaný pre niečo, čo priamo zapríčinil alebo priamo zanedbal. Problém slovenskej železničnej dopravy je dlhodobý, neriešený a zanedbaný. Tak ako iné podniky (najmä energetické), tak aj pôvodné železničné sa postupne rozdelili na tri samostatné. Z každého samostatného podniku sa stal neskôr kolos (alebo administratívny) moloch.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. momentálne zamestnáva 6000 ľudí, rušňovodičov je 1200, chýba im 100 rušňovodičov. Podľa novinových správ je 700,- € nástupný plat a 1100,- € neskôr po odpracovanej určitej dobe (brutto). Ďalší rušňovodiči sú potrební do nákladných vlakov (Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. má takisto 6000 zamestnancov a z toho 900 rušňovodičov). Tretia štátna firma sú Železnice Slovenskej republiky, ktoré sa starajú o železničné trate a stanice. V tejto pracuje 14000 železničiarov a takisto potrebujú nových rušňovodičov. Čiže spolu 26 000 zamestnancov – slovom dvadsať šesť tisíc!!! A tu sa treba zastaviť. Tu je niekde systémová chyba.
Tie isté noviny priniesli informáciu, že na Slovensku chýba 135 rušňovodičov a zároveň všetky menované spoločnosti majú spolu 135 rôznych riaditeľov odborov. Tu je možno malá osobná chyba ministra dopravy, že nezasiahol do tohto procesu transformácie v prospech bezpečnosti cestujúcich ale i zamestnancov priamo na dráhach. Minister Ráž, je vo funkcii dva roky a a problém železníc sa tu vlečie desaťročia, tak preto moja malá obhajoba tohto stavu.
Prečo by mal byť minister Ráž určite odvolaný je niekde inde. Ale tento problém vôbec nereflektuje NR SR. Je oveľa vážnejší a strategicky s veľkým možným dopadom na obyvateľov Slovenska. V júli tohto roku som napísal blog krátko potom, čo premiér SR urobil obligátne „kolečko“ po ministerstvách a vyhodnotil prácu ministrov, kde premiér vyhodnotil prácu ministra dopravy s prívlastkom – „ minister rozostaval Slovensko“. https://tibordanac.blog.pravda.sk/2025/07/20/vykon-hodny-thalie-alebo-ekonomicke-barbarstvo/ Pán minister napriek požiadavkám ZMOT ( Združenie miest a obcí Turca – 69 obcí a miest)., napriek stanoviskám EK, ktorá dala Slovensku súhlas so stavbou v chránenom území NATURA 2000, kade by mal viesť posledný úsek diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, napriek obrovskému predraženiu o 1 mld. €, dal súhlas na posledný nedostavaný úsek Turany – Hubová vo verzii – vyrazenie tunela Korbeľka a nie vo verzii nadzemnej, kde už stoja nadzemné piliere, ktoré zostanú ako betónový zásah do životného prostredia v krajinnom profile pôvodnej trasy.
Pôvodný blog mal podtitul ekonomické barbarstvo. S plným vedomím a dôrazom opakujem, že vyhodiť miliardu navyše v situácii v akej sa nachádza slovenská ekonomika a zdôrazňujem, že nie z eurofondov ale zo štátneho rozpočtu, je ekonomické barbarstvo. Ale dnes pridávam, že ide aj o ekologické barbarstvo, kde nikto nerešpektuje záujmy obyvateľov Slovenska – v tom to prípade regiónu Turca, kde podľa materiálu MŽP a SHMÚ, ktorý spracovali odborníci na základe dlhodobých meraní a stálych ukazovateľov. Uvedený tunel prinesie SR aktuálnu ekonomickú stratu 1 mld. € a výrazne ohrozí celý región dostupnosťou pitnej vody, nakoľko tunel Korbeľka bude v danom profile ako nežiadúci drén.
Pán minister Ráž, by mal byť odvolaný aj s jeho tajomníkmi a možno aj ďalšími úradníkmi na základe ďalšieho pochybenia, za narýchlo prijatý Stavebný zákon, ktorý za šesť mesiacov života viac negatív ako pozitív vrátane siedmych zmien a doplnkov nehovoriac ešte o čudesných vykonávacích predpisov (vyhlášok). Na TB po druhej zrážke vlakov sa nechal počuť, že do júla 2026 bude ministerstvo „zhŕňať“ podnety pre novelu zákona.
V decembri 2023 som bol osobne s prezidentom Stavebnej komory prijatý na rokovanie u štátneho tajomníka p. Chomu. Téma bola Stavebný zákon a keďže Stavebná komora SR dlhodobo vykonáva školiacu činnosť pre stavebné úrady, firmy a živnostníkov. Ponúkli sme naše návrhy a ochotu pri spolupráci na tvorbe stavebnej legislatívy. Nuž, po 20 minútach sa p. Choma pozrel na hodinky a povedal – „ páni, myslím, že stačí“. Od toho momentu nás napriek prísľubu spolupráce nik neprizval, ani nepožiadal o vypracovaný materiál, ktorý sme deklarovali, že máme spracovaný. Po schválení zákona v NR SR sa minister nechal počuť, že zákon je výsledkom vyhovieť predovšetkým požiadavkám obcí a miest a podnikateľom. Nakoniec sa ukázalo, že všetko je inak. Počas školení Stavebnou komorou ukázali, ale aj iných organizácií zamestnanci samospráv a stavebných úradov potvrdili, že súčasný nový zákon má mnoho rozporov a nedoriešených vecí v rozpore s podkladmi aké dali ministerstvu. Taktiež nebola žiadna príprava úradníkov a ani školenia odbornej spôsobilosti úradníkov pre nový stavebný zákon. Robí sa to narýchlo ex post až teraz. Tiež tvrdia, že nový Stavebný zákon vo viacerých procesoch konania namiesto zľahčenia, prácu skomplikoval a sťažil.
Samotní úradníci stavebných úradov otvorene naznačujú, že zákon klasifikovaním doterajších bežných stavieb za nezmyselné nóvum vyhradené stavby s certifikáciou firiem, ktoré ich budú môcť realizovať a nelogické autorizácie stavebných dozorov a stavbyvedúcich, ktorí žiadne svoje autorské dielo neuskutočňujú vyvoláva opodstatnené podozrenie z klientelizmu a predražovanie stavebných činností. Taktiež informačný systém je nepripravený, nedokončený, dokonca prestal fungovať na jednom z jeho prezentácií.
Stavebná komora svojím listom ministrovi v roku 2023 na neho a osobne na štátneho tajomníka naliehala aby stavebný zákon odložila o dva roky a riadne ho pripravila. Stalo sa, zákon je v platnosti pár mesiacov a už sa novelizuje a o vyhláške č. 60/2025 Z.z. škoda aj hovoriť napriek tomu, že má aj niekoľko dobrých ustanovení. Preto odvolávanie považujem za relevantné.
Odvolávanie ako politickú zodpovednosť za zrážky vlakov nepovažujem za správne, možno je to len divadlo vediac, že za činy predchádzajúcich ministrov a úradníkov odvolaný nemôže byť a nebude. Očakávam, že ak k tomu príde, v pléne NR SR dostane jasné otázky, prečo svojim rozhodnutím, SR príde o 1 mld. €, prečo nepoužijeme eurofondy a ako sa vysporiada s pitnou vodou pre Turiec.
Takže ako „rozostaval Slovensko“. Keď základná právna norma mu zlyhala?
Ďalšie neuvážené hazardovanie s pitnou vodou vidím na MŽP, pri výstavbe prečerpávajúcej elektrárne Málinec – Látky. V prípade projektu prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky sa čoraz zjavnejším problémom stáva zásobovanie pitnou vodou pre desaťtisíce ľudí na juhu stredného Slovenska. Hoci sa o tomto riziku hovorí od začiatku, každé ďalšie posudzovanie a preverovanie existujúcich alternatívnych možností a infraštruktúry ukazuje vážne problémy.
Nahradiť výdatný zdroj pitnej vody, akým je v tomto regióne vodárenská nádrž Málinec, totiž nebude také jednoduché, ako si to možno spočiatku predstavovali ideoví tvorcovia projektu – minister životného prostredia Tomáš Taraba a jeho vodohospodárski nominanti. Vodárenská nádrž Málinec, hoci bola vybudovaná ako samostatná stavba, je zároveň súčasťou vodárenskej sústavy a prepojení v regióne. Ide o akúsi „trojičku“, ktorú tvorí s vodárenskými nádržami Klenovec a Hriňová. Tie sú vzájomne prepojené, aby v prípade technickej odstávky jednej z týchto nádrží dokázali ostatné dve zásobovať pitnou vodou aj odberateľov primárne napojených na tú odstavenú.
Zdanlivo by tak nemal existovať problém v prípade, ak by sa aj počas výstavby PVE Málinec – Látky vodárenská nádrž Málinec vypustila, resp. dočasne prestala byť zdrojom pitnej vody. To je však len teória. Hoci prepojenia existujú, na dodávku pitnej vody doteraz neboli použité. Ide zároveň o kilometre potrubí a ich skutočný technický stav je otázny. Je teda namieste vážna otázka, či by v prípade potreby dokázalo toto prepojenie splniť účel, na ktorý bolo vybudované. Investičný dlh vo vodárenskej infraštruktúre na Slovensku je odhadovaný na minimálne jednu miliardu eur, hoci sa kompetentné inštitúcie stránia uviesť konkrétnejšie číslo. Nie je známe ani to, že by prepojenie Málinec – Klenovec – Hriňová prešlo v minulosti výraznejšou revíziou a rekonštrukciou. Výrazné terénne prevýšenia medzi nádržami si navyše vyžadujú zapojenie čerpadiel, čo by sa odrazilo aj vo vyšších nákladoch a pravdepodobne aj do vyššej koncovej ceny pre odberateľov vody. Hriňová v takmer havarijnom stave Ak by aj celý vyššie popísaný mechanizmus bezproblémovo fungoval, najnovšie informácie hovoria o tom, že na takéto prepojenie by ľudia závislí od vody z Málinca mohli zabudnúť.
Existuje dokument, ktorý poukazuje na nelichotivý stav vodárenskej nádrže v Hriňovej, teda jednej z „trojičky“. Ide o Záznam z technicko-bezpečnostnej prehliadky vodnej stavby Hriňová zaradenej do I. kategórie, konanej dňa 16. októbra 2025 na vodnej stavbe. V správe sa síce uvádza, že vodná stavba je „bezpečná a prevádzkyschopná v čase bežných hydrologických podmienok“, no zároveň sa prevádzanie vody bezpečnostným priepadom a sklzom považuje „za rizikové. Počas zaťaženia sklzu môže dôjsť k závažnému porušeniu konštrukcie sklzu a k nadmerným priesakom, čo by následne mohlo viesť až k porušeniu telesa priehrady“.
Zjednodušene to znamená, že VN Hriňová je bezpečná v prípade bežného, resp. priemerného vodného stavu. Spomínaný priepad a sklz slúži v podstate na núdzové vypúšťanie priehrady v prípade napríklad prívalových dažďov, ktoré môžu prudko zvýšiť hladinu vody.
Z toho vyplýva, že hoci by VN Hriňová bezpečne zvládla bezpečné hydrologické podmienky, musí byť jej hladina udržiavaná pod touto úrovňou pre prípad náhlych a výdatných zrážok. No a tu sa dostávame ku kľúčovému bodu, ktorý už priamo súvisí s prevádzkou Málinca a so zásobovaním pitnou vodou. Vzhľadom na to, že VN Hriňová pre nevyhovujúci stav núdzových a bezpečnostných súčastí musí byť udržiavaná v podstave, nie je možné s ňou v dohľadnom čase rátať ako s alternatívnym zdrojom pitnej vody. Vodohospodárska výstavba konštatuje , že vypustenie Málinca je zamýšľané ako jedna z alternatív v prípade premeny nádrže na súčasť PVE. Voda, ktorá dnes zásobuje okolitý región z Málinca, sa teda bude musieť získať niekde inde. A z Hriňovej to nebude, napriek tomu, že práve so substitúciou dvoch nádrží v prípade výpadku tretej sa oficiálne ráta v „sústave“ Málinec – Klenovec – Hriňová. Takže odkiaľ pán minister Taraba? Priamo z Ipľa?
Zdanlivo nesúvisiace problematiky ale majú jedného spoločného menovateľa – 1 miliarda eur a PITNÁ VODA. Na jednej strane zbytočne investovaná s obrovským rizikom strát, na druhej strane investičný dlh, ktorý je tak moderný pri TB každého novonastupujúceho ministra. Slovensko navyše a Ministerstvo ŽP konkrétne dlhodobo zanedbalo protipovodňovú ochranu, ktorá zo zákona vyplýva ako povinnosť SVP, š.p. Tento podnik je dlhodobo finančne poddimenzovaný a neplní si svoje zákonné povinnosti na úseku ochrany vôd, obyvateľstva, majetku. Je pravda, že minister Taraba urobil TB v poli pri rekultivácii 2 km zavlažovacieho kanála. Zároveň sa sám usvedčil z neznalosti problematiky, keď povedal, že vyťažený materiál – bahno po záplavách bude použité na rekultiváciu tokov v iných oblastiach Slovenska a tak recyklované. Nuž rekultivácia vodných tokov je možná len čistým inertným materiálom. Bahno a riečne kaly sú biologickým odpadom, ktorý by mohol znečistiť povrchové a spodné vody na inom mieste. Len Vláda SR od roku 2018 do 2024 vyplatila náhrady za škody spôsobené povodňami v úhrne 83,3 mil. eur. Ďalšie stomilióny vyplatili poisťovne ako náhrady za majetkové škody. Poisťovne ako reakciu na pasivitu štátnych orgánov sprísňujú podmienky pre poistné udalosti tohto druhu.
Záverom mi nezostáva konštatovať nič iné, len to, že politická zodpovednosť za neznalosť problematiky je výsmech. V prípadoch exaktného hazardovania so strategickou surovinou ako je voda, nedostatok vody v regiónoch je aj vážne ohrozenie zdravia, v osobitných prípadoch aj výrobných procesov, chodu nemocníc a škôl. Napokon míňanie peňazí – „miliarda sem, miliarda tam“ aj ďalšie vedomé oslabovanie ekonomiky. Preto odvolávanie Ministra Ráža je namieste a mám za to, že je viac ako nevyhnutná komplexná rekonštrukcia vlády. Pojem „politická zodpovednosť“ by mal byť postavený mimo zákon. Konanie, ktoré opisujem je priamo namierené voči občanom SR.
Autor je absolvent VŠP v Nitre v odbore Vodné stavby a meliorácie a Apsley Bussines school London v odbore Strategický manažment, zároveň Viceprezident Stavebnej komory SR.
Dodatok Mariána Moravčíka
Tragédiou súčasnej politiky, a obávam sa, že nielen slovenskej, je všeobecný pocit, že politik má všeobecný patent na rozum. S tým súvisí aj prístup politikov k riešeniu najdôležitejších spoločenských priorít. Napríklad to, kadiaľ konkrétne má viesť diaľnica v údolí Váhu, nemôže byť politickou otázkou. Nie je logické, ani únosné, aby jedna politická koalícia presadzovala jednu alternatívu a opozičná úplne inú. Tragédiou Slovenska je to, že znepriatelené politické sily sa nedokážu dohodnúť takmer na ničom, čo by bolo spoločným záujmom spoločnosti.
