Film „The Fountain“ mám veľmi rada, videla som ho niekoľkokrát…
Popravde, ten film je dobré vidieť viackrát, aby človek dokázal vstrebať všetko, čo je v ňom obsiahnuté.
Je to krehký a citlivý príbeh lásky mladého páru Tommyho a Izzi.
Izzi je mladá, krásna žena, ktorá je ťažko chorá a vie, že zomiera. Píše knihu o láske španielskej kráľovnej Izabely k Tomasovi, ktorý ide hľadať stratený prameň života. Tommy je vedec, snaží sa nájsť liek na rakovinu, ktorý by zachránil jeho milovanú ženu, pretože sa nedokáže zmieriť s tým, že zomiera.
Nebudem viac prezrádzať. Najlepšie bude, keď si film tí, ktorí budú mať záujem oň, pozrú sami a vytvoria vlastný obraz a názor. Možno ich zaujme aj nádherná hudba.
Vyrovnať sa s vlastnou smrteľnosťou je neuveriteľne náročné. Kto si spomenie na smrť, keď je mladý a plný síl?
Nikto.
Je veľmi ťažké vyrovnať sa s chorobou, ale ešte ťažšie je, keď si človek uvedomuje, že zbytok jeho života je pomalé umieranie, niekedy plné bolesti a strachu a niekedy neuveriteľnej chuti žiť a bojovať do poslednej chvíle. Niekedy je to čas strávený osamote otázkami: Prečo práve ja? A niekedy je to čas plný pokoja a vychutnávania si jednoduchých drobností života.
Ťažšie je to, ako sa postavia k takejto situácii tí, ktorí milujú človeka o ktorom vedia, že odchádza. Stáva sa, že svoju bolesť a utrpenie skrývajú hlboko v sebe a snažia sa urobiť pre milovanú bytosť všetko, čo je v ich silách…
Film je prekladaný ako „Fontána“, ale fontána je niečo umelé, možno krásne, ale umelé. Skutočný názov by mal byť „Prameň“, alebo tak krásne po slovensky „Žriedlo“…
Aj naše životy sú často ako tie „fontány“, síce krásne, ale bez skutočnej hodnoty. Plné materiálneho dostatku a zážitkov, ale bez lásky, bez jednoduchého ľudského šťastia.
Vlastnú smrteľnosť odmietame a k smrteľnosti iných sme ľahostajní…
.
Prečo to píšem?
Vidím ako ľudia „masírovaní“ tým, čo vidia v médiách úplne otupeli. Zabíjanie, vraždy, zločiny, denne ukazované v správach berú ako samozrejmosť. Bolesť a utrpenie iných berú ako nepodstatnú záležitosť.
Radšej sa chcú len zabávať a prežívať nové zážitky, tak ako im to média podsúvajú.
Skutočný život s radosťami, ale aj bolesťami im pripadá nezaujímavý a otravný.
Čo je ozajstným prameňom života?
To si musí zodpovedať každý sám. Podľa mňa, je to uvedomenie si vlastnej smrteľnosti a vyrovnanie sa s ňou. Pochopenie skutočnej podstaty života a to je láska a úcta k životu samotnému, nielen tomu ľudskému…
Devana
Slnovratovo 12. novembra 2016
