Ilustračný obrázok: Eurydiké a Orfeus, Christian Gottlieb Kratzenstein (1806) Wikipedia
Strata
Dýcha Orfeus na Hermov chrbát,
Vznáša sa za ním ticho tieň.
Nemalo by už dlho trvať,
Kým osvieti ich biely deň.
A veru tak je – blízko vpredu
Už počuť vtáčky… slnka svit…
Orfeus – ústa plné smädu
Bozkom už túži napojiť.
Nečuje kroky žiadne vzadu,
Zabúda, že je dievča tieň,
Zabúda na Hádovu radu,
Vie len, že prišiel práve preň…
Pre pokušenie mnohý zhynie…
Len sa jej dotkne… Prečo nie..?
Obzrie sa nazad do jaskyne…
Eu-ry-di-ka…sa…roz…ply…n…i…e…
Tieň v oblaku sa, oblak vo hmle…
Obraz jej bledne… Tratí sa…
Orfeus badá – zle-nedobre…
Nepomôžu viac nebesá…
Na breh si sadá… Čo, ak predsa…
Presedí sedem nocí – dní.
Na duchu klesá – klesá – klesá…
Sĺz ani vody v povodni…
Narieka, plače, volá, prosí,
Nepije…neje…nežije…
K Hebronu ide na ponosy
Do svojej rodnej Thrákie.
Hermés – boh, o.i. sprievodca duší mŕtvych,
Hebron, Hebros – dnešná rieka Marica
D r a g o 11/14042012
Pridaj komentár