Ilustračný obrázok: Eurydiké a Orfeus, Christian Gottlieb Kratzenstein (1806) Wikipedia
V Zasvetí
Pod klenbou Persefóny ríše
Pieseň znie Lásky vznešená.
Tieň za tieňom sa k nemu kníše,
Kto zaplače, kto zastená…
Mládenec kráča do paláca.
Predstúpi tu pred Hádov trón.
Nemieni Hádes čas s ním strácať…
No vypočuje napokon
O Láske hymnus bez poškvrny,
Tej, hory ktorá prenáša.
Vlní sa Hádes smrtiplný
Bez posmrtného rubáša.
Pred trónom stíchli hrozné Kéry,
Thanatos v plášti čiernom zmĺk,
Empúsa prestala sa škeriť,
Zasadať prestal duší súd…
Orfeus v speve neustáva,
Klonia sa kvety asfodel,
Elýsiom znie prenikavá
Tá pieseň piesní v Láske tiel…
Netečú sliny Tantalovi,
Netrápi ho hlad ani smäd,
Koleso Ixíóna stojí,
Sisyfos balvan pustí hneď…
Lamia slzu utiera si,
Persefóna sa rozplače.
Od Háda teraz len závisí,
Rozhodne tak či inakšie…
Dozneje pieseň… V ríši Háda
Nastáva ticho hrobové.
K Hádovi Persefóna sadá,
Čaká tiež, čo mu odpovie…
-Prepusti Eurydiku, kráľu,
Alebo ma tu nechaj s ňou, –
Vyriekne Orfeu´s prosbu žiaľu –
Tíšinu čoby prebodol…
-Mladá veď, sveta neužila,
Ja v mene Lásky prosím tu,
Nastane veď až pravá chvíľa,
Dočkáš sa nášho návratu.
Kráľovná drahá, Persefóna,
Veď ty vieš, jak je krásne žiť.
Nenechaj duše naše stonať,
Zelenú pusť ju na pažiť,
Svieti kde slnko, vanie vánok,
Vtáčky kde drobné spievajú.
Vez´ Eurydike večný spánok,
Na lúku pusť ju voňavú…
-Tak ako prosíš, nech sa stane! –
Rozhodne veľký Vladyka. –
V Eurydike nech život vzplanie
A nech na zem si privyká.
Pôjdete teraz ku východu –
Ty a za tebou jej tieň.
Herma pridám vám do sprievodu –
On nad cestami duší bdie.
Pamätaj ale – neobzri sa
Skôr než vás slnko osvieti,
Čo ako zvedavosť ťa drása,
Čo v akom budeš napätí.
Keby si jej tieň uzrel skorej,
Nikdy už tvojou nebude,
Nedočkáš sa viac Lásky novej –
Tak bude v tvojom Osude.
Eurydika, Ty ticho za ním
Držať sa budeš, si len tieň.
Rovinou sprva, potom bralím
Ponesie Hermés pochodeň.
Poďakujú sa kráľu mladí,
Na rozlúčku mu zamávu.
Hermés sa spredu voja radí
Prejsť cez zasvetnú temravu.
Hádes – boh Zasvetia i Zasvetie samo,
Kéry – bohyne násilnej smrti,
Persefón – bohyňa Zasvetia, manželka Háda,
Empúsa – jednonohá potvora, lákala v noci mužov
a vyciciavala im krv,
Súd duší – v Zasvetí je trojčlenný,
Asfodely – rastú na lúke, kde je väčšina duší,
Elýsion – raj,
Tantalos – odsúdený na večný hlad a smäd,
Ixíón – je zapletený do kolesa, ktoré sa neustále krúti,
Lamia – potvora, ktorá kradla matkám malé deti,
Hermés – boh, o.i. sprievodca duší mŕtvych,
Hebron, Hebros – dnešná rieka Marica
D r a g o 11/14042012
