Aj na drogy?
Niet pochýb, že prvá veta je pravda. PS je členom európskej liberálnej politickej rodiny ALDE (Alliance of Liberals and Democrats for Europe). Nové pravidlá prijaté v roku 2025 umožňujú európskym stranám jasnejšiu formu spolupráce pri spoločných aktivitách. Ide napríklad o organizovanie konferencií, seminárov a vzdelávacích podujatí na Slovensku, tvorbu spoločných manifestov pre voľby do Európskeho parlamentu, náklady na cestovanie a ubytovanie pre delegátov PS na kongresoch ALDE v zahraničí. Progresívna sekta tak získava významnú pomoc na uskutočňovanie podpory svojej činnosti od ALDE. A niet pochýb, že aj od politických prozápadných mimovládok, ktoré už mali byť dávno zrušené.
V uvedenom článku som zhrnul hlavné informácie:
„To, čo ešte donedávna bolo považované za konšpiráciu, sa nakoniec ukázalo ako skutočnosť. Martin Šimečka z kontroverzného Denníka N, ktorý označil Georga Sorosa za svojho priateľa, priznal, že tento americký miliardár židovského pôvodu svojimi peniazmi ovplyvňoval voľby na Slovensku a pomohol tak poraziť bývalého premiéra Vladimíra Mečiara“. Martin Šimečka sa tiež vyjadril nasledovne: „Časť svojich peňazí (Soros) dáva na to, aby pomáhal liberálnej demokracii.” To znamená jediné. Ekonomicko – politický manipulátor G. Soros zasahuje do diania iných štátov, korumpuje ich predstaviteľov alebo dotáciami zabezpečuje ich víťazstvo vo voľbách. Ozaj smutné, ak má osud štátu záležať od kupliarskej strany podporovanej Sorosom. Šimečkovci sa môžu hájiť ako chcú. Biľagu o tom, že sú podporovaní Sorosom sa nikdy nezbavia. Je to jednoducho fakt.
Martin Šimečka celkom určite riadi kroky svojho syna Michala a zrejme sa stretáva so Sorosom a odovzdáva od neho pokyny, čo má jeho syn robiť. Fedor Blaščák, súčasný vodca Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku (NOS) tvrdí, že Soros už po roku 1989 investoval do ovplyvňovania politiky na Slovensku 100 mil. USD. Z toho cez NOS to bolo okolo 70 mil. USD a zvyšok podpora rôznym prosorosovským projektom a prosorosovským médiám.
Celkom správne na nebezpečenstvo Sorosovej politiky poukázal portál „Politickí väzni“ v článku „Zapriahnutí v Sorosovom chomúte“. Citujem: „Soros bez ostychu zverejnil cieľ svojho úsilia v knižke Vek omylnosti. Na str. 14 uvádza: „Ak preložím svoju filozofiu do podoby filozofického zámeru, môžem svoj cieľ definovať ako globálnu otvorenú spoločnosť.“ Kto získal moc po voľbách v roku 1998, do ktorých „filantrop“ investoval dvadsať miliónov dolárov? Dzurinda a jeho SDK. Prakticky to boli väčšinou ľudia pochádzajúci z KDH. Nástup Dzurindovej vlády znamenal tvrdý útok na médiá, najmä obsadením STV teroristickým spôsobom. Šéfkou správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti financovanej Sorosom bola v istom období Iveta Radičová. Zničiť historickú pamäť, nastoliť vyhovujúcu ideológiu, to je cesta k Sorosom vysnívanej globálnej spoločnosti. Všetky prostriedky nátlaku, aké sú dnes už v spoločnosti jasne viditeľné, považuje za legitímne, nemá problém ich financovať a pritom zdanlivo bojovať proti korupcii! Najznámejší a najväčší korupčník sveta! K takýmto priateľom sa hlási Martin Milan Šimečka, syn Milana Šimečku, disidenta z obdobia komunizmu a otec europoslanca Michala Šimečku.“ Koniec citácie.
Na tento účel potrebuje Soros „všeobecne prijímanú ideológiu,“ tzv. liberálnu demokraciu a vykonávateľov svojich zámerov – opozičný Sorosjugend a prosorosovské médiá – DenníkN, SME, Aktuality.
Starý otec Michala Šimečku, Milan Šimečka st. bol bigotný komunista a učiteľ marxizmu-leninizmu na univerzite v Bratislave. Po roku 1968 bol zo strany vyhodený. Okamžite sa angažoval v Charte 77 a stal sa blízkym spolupracovníkom opilca Havla.
https://blog.hlavnespravy.sk/34942/dost-bolo-simeckua-jeho-dristov-octk-konajte/
Šimečka ako študent politológie a medzinárodných vzťahov publikoval článok Šírenie a mobilizácia občianskej spoločnosti vo farebných revolúciách. Vo svojej štúdii sa zaoberá farebnými revolúciami vo východných štátoch, ktorú financoval Soros a Kolektívny Západ s USA na čele. Jeho prácu rozobral portál Slovenských národných novín tu:
https://snn.sk/priaznivci-otvorenej-spolocnosti-vnucuju-liberalnu-demokraciu/
https://snn.sk/priaznivci-otvorenej-spolocnosti-vnucuju-liberalnu-demokraciu-2-cast/
https://snn.sk/simecka-sa-uz-ako-student-specializoval-na-sirenie-farebnych-revolucii/
https://snn.sk/michal-simecka-sa-uz-ako-student-specializoval-na-sirenie-farebnych-revolucii/
https://snn.sk/politicke-skolenia-a-seminare-ako-zvrhnut-demokraticku-vladu-v-krajine/
https://snn.sk/zrusenie-rumunskych-volieb-prezidenta-je-posliapanie-demokracie/
Táto mimovládna organizácia bola pomenovaná po údajnom disidentovi Milanovi Šimečkovi st. (starom otcovi Michala Šimečku). Michal Šimečka opakovane deklaroval, že v tejto nadácii nepôsobí, nemá v nej žiadne riadiace funkcie a nadácia nie je prepojená s jeho politickou stranou ani opozičnou činnosťou.
Vzťah Martina M. Šimečku k Sorosovi: Otec Michala Šimečku, novinár Martin M. Šimečka, sa verejne vyjadril, že Georgea Sorosa považuje za priateľa. Priznal tiež, že Sorosove peniaze v 90. rokoch pomohli mimovládnym organizáciám (ako napríklad Nadácii otvorenej spoločnosti) pri mobilizácii voličov v kampani proti Vladimírovi Mečiarovi.
Financovanie nadácie: Nadácia Milana Šimečku získava financie z rôznych zdrojov, vrátane darov od nadácií (historicky aj od Open Society Foundations), verejných grantov (napríklad z Fondu na podporu umenia) a príspevkov z 2 % dane. Tieto financie sú určené údajne na projekty v oblasti ľudských práv.
Progresívna sekta nemôže byť priamo finančne podporovaná zo zdrojov iných subjektov. Preto tieto subjekty platia sekte napríklad na školenia, protesty, cesty a pod. Určite by bolo zaujímavé prelustrovať zahraničné účty predstaviteľov PS a ich rodín. Alebo nehnuteľnosti doma i v zahraničí. Možno by sme sa dozvedeli dosť zaujímavých súvislostí a obraz o činnosti PS a sponzoroch by sa postupne zviditeľňoval. Významný článok napísal aj poslanec M. Vetrák, kde okrem iného uvádza:
Ak nominanti PS tunelujú peniaze v státisícoch eur v samospráve, čo môžeme čakať, ak sa dostanú k moci na celoštátnej úrovni, kde pôjde o milióny až miliardy eur?!
Opozícia by mala byť slušná, konštruktívna, súťaživá a mala by si byť vedomá toho, že jej komunikácia s koalíciou by posunula SR k vyššej kvalite za predpokladu, že dospejú ku konsenzu. Prijali by sa napr. také zákony, ktoré by boli vzájomne komunikované a prijali by sa vo vzájomnom súhlase pre prospech blaha obyvateľstva. Taká opozícia však neexistuje. Slovenská opozícia je konfrontačná a baží po moci. Chce byť čím skôr pri korytách a na prostriedky, ktorými sa to snaží dosiahnuť nepozerá. Sú jej dobré všetky, ak zničia koalíciu a pomôžu jej dostať sa k moci. To už nie je politická súťaž, ale snaha o uzurpáciu moci za každú cenu. Zvlášť, keď PS a ani iné opozičné strany nie sú schopné predložiť lepšie návrhy ako koalícia. Vzniká podozrenie riadenia zo západného zahraničia, ktoré si na Slovensku želá zmenu politickej moci a sú pre to títo páni investovať na tento účel desiatky miliónov USD. Občania SR musia preto stáť v pozore a strážiť svoju suverenitu a nezávislosť.
Čo robí opozícia, aby splnila priania svojich zahraničných sponzorov? Napríklad: Využíva obštrukcie na vystúpenia v rozprave v parlamente. Vystúpenia opozície sú dlhé, bez konštruktívnych návrhov. Podávajú množstvo pozmeňujúcich návrhov s cieľom natiahnuť čas a paralyzovať prijatie vládnych zákonov. Takéto správanie opozície je neprijateľné. Protesty by sa mali konať len vtedy, ak je na to vážny dôvod a nemožno iným spôsobom dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Opozícia však protestuje vtedy, keď má na to peniaze zo Západu a nie je na to dôvod. Pravým dôvodom je iba túžba opozície po moci. A to je pre občana SR málo. Občan SR sa chce mať lepšie a dáva prednosť takým stranám, od ktorých môže očakávať zlepšenie svojej bonity.
Opozícia očierňuje SR v Bruseli, ktoré potom prijímajú negatívne opatrenia proti SR v rozpore so skutočnosťou. Podľa opozície nie je ich úlohou podieľať sa na správe štátu vylepšovaním zákonov koalície. Svoju úlohu vnímajú len ako kontrolnú s cieľom poukazovať na chyby koalície a získavať predvolebné body. Táto politika opozície je príkrom rozpore s ich skutočnou úlohou, ktorá by mala byť v prijatí zodpovednosti za stav spoločnosti zo svojej pozície konštruktívnej spolupráce s koalíciou. Výsledok je ten, že na tento stav otvorenej konfrontácie dopláca občan tým, že prijaté zákony nevykazujú takú kvalitu aká by sa žiadala a musia sa často novelizovať a zákony sa často menia po zmene vlády. Ľudia strácajú dôveru v politiku, sú sklamaní z diania na Slovensku, necítia žiadnu oporu vo zvolených predstaviteľoch štátu, cítia sa byť zneužití politikmi, ktorých volili zvlášť keď vidia, že spoločnosť sa polarizuje hlavne vďaka PS a opozícii.
Konštruktívna opozícia má uznávať, že koalícia má právo vládnuť. Má sa snažiť vylepšovať vládne návrhy cez pozmeňujúce návrhy a rokovania. Má hlasovať za vládne zákony, ak sú pre občana prospešné. Opozícia však vníma vládnu koalíciu ako hrozbu pre smerovanie štátu. Jej stratégiou nie je dohoda, ale totálne odmietanie (un bloc). Vychádza z predpokladu, že akákoľvek spolupráca s koalíciou by ju v očiach jej vlastných voličov zdiskreditovala. PS zvolilo tento druhý model, pričom tvrdí, že kroky vládnej koalície sú natoľko systémovo zlé, že s nimi kompromis nie je možný. Nie je to však tvrdenie založené na objektívnej skutočnosti, ale na osočovaní s cieľom dosiahnuť predčasné voľby. Pokiaľ bude PS a celá slovenská opozičná politická scéna pokračovať v štýle „kto nie je so mnou, je proti mne a je môj nepriateľ“, polarizácia spoločnosti sa bude len prehlbovať.
Súčasná koalícia zdedila po Matovičovi, Hegerovi a Ódorovi rozvrátené financie a chaos. Všetky, pre občana nepopulárne kroky, robí preto, že bola do krízy vmanipulovaná súčasnou opozíciou a vládami pred septembrom 2023.
Na linku nižšie si môžete pozrieť na aký účel dostáva peniaze prostredníctvom štátu, a teda peniaze daňových poplatníkov Soňa Ferienčíková (partnerka Michala Šimečku.)
Predstavenie pôsobilo dojmom, že ho predvádzajú osoby pod vplyvom drog. Neviem koľko stálo toto natriasanie sa, isté však je, že o žiadne umenie nešlo. Stačí si len všimnúť mimiku a pantomimiku divákov, z ktorých sršia rozpaky, sklamanie, rozčarovanie z očakávania nejakej kvality. Po kultúrnej, spoločenskej alebo umeleckej hodnote ani stopy. Naplno absentovala estetika krásy, harmónia a zrozumiteľnosť Vystúpenie bez myšlienky, bez nápadu, bez snahy o vyslanie nejakého pozitívneho signálu alebo odkazu divákovi. Snaha o získanie kontaktnej pozitívnej odozvy zlyhala. Soňa s úsmevom predvádza tlačenie pomyselnej kapusty v sude, alebo upozorňuje na to, ako by sa správal človek, keby ho potriaslo 220 voltov. Kým sa Soňa usmieva, človek zasiahnutý prúdom by sa asi nesmial. Určité pasáže jej tzv. tanca pôsobia ako pohyby nadržanej samice. Alebo že by drogy? Jej natriasajúci sa partneri otŕčajú svoj uväznený obsah slipov publiku, očakávajúc, že vzbudia nejaký obdiv. Nevzbudili. Nemali čím. Zrejme neuspeli ako baroví tanečníci v striptízovom bare a tak ich Soňa angažovala. Keby boli nadrogovaní vôbec by som sa nečudoval. Pôsobili tak všetci údajní tanečníci. Celkovo vystúpenie pôsobilo trápne. S umením to nemalo nič spoločné. Nie, neobviňujem týchto údajných tanečníkov z užívania drog i keď tak pôsobili. Mnoho súčasných mladých umelcov však naživo vo svojich vystúpeniach drogy užívajú. Myslím si, že viacerí z nich by mali podliehať nenápadnej policajnej kontrole na prítomnosť drog. O mesiac a pol tu máme festival „Pohoda“. Ideálna akcia polície na kontrolu drog. Nechceme predsa legalizovať drogy v kultúre ani medzi mládežou…
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Pridaj komentár