Obrázok – public domain z ETH Zürich
Spomienka bude akási osobnejšia; verím, že čitateľ to príjme. Pred 165 rokmi (1859) sa narodil profesor Aurel Stodola. O jeho veľkom diele a zásluhách pre ľudstvo som sa dozvedel náhodou. Bolo to v roku 1969 a to na Univerzite v Zürichu.
Robil som v EHK v Ženeve, kde sme realizovali komparáciu krajín EHK na báze input/output tabuliek. Rumunsko malo najmenšiu a to 22×22, riadkov a stĺpcov. Iné krajiny mali väčšie, až 300×300. Tie sme museli transformovať na 22×22. Bolo tam veľa problémov. Najväčším problémom bolo ako komparovať, porovnávať matice. V literatúre sme sa dozvedeli, že analogický problém rieši oddelenie ekonomiky na Univerzite v Zürichu. Rozhodli sme sa ísť poradiť. Počas diskusie prišla reč na to odkiaľ sme. Povedal som, že pochádzam zo Slovenska a kolega z Maďarska.
Odpoveď bola – však tu v Zürichu robil slávny Slovák profesor Aurel Stodola. On nám vystaval najväčšie laboratórium na svete. Dozvedel som sa, že už ako 33 ročný sa stal profesorom na Polytechnickom inštitúte v Zürichu. V knižnici som videl jeho najslávnejšie dielo Die Dampfturbinen von Aurel Stodola.
Začal som čítať články a knihy o Stodolovi.
Musím spomenúť ešte jednu náhodu. Po príchode do Ženevy som sa chcel s ňou zoznámiť. Za pomoci sprievodcu sme videli viacero pozoruhodných miest Ženevy, aj miesto kde v roku 1898 bol na cisárovnú Sisi, ktorá prišla do Ženevy, a pri Ženevskom jazere ju prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, bodol ju trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla. Zastavili sme sa aj na ulici Grand Rue. Tam sa nachodí dom, kde sa narodil J. J. Rousseau. Dozvedel som sa, že to bol človek, ktorý bojoval za spravodlivosť. Obhajoval pravdu. Majetní mešťania a šľachta ho nenávideli. Musel vraj opustiť Ženevu.
Dočítal som sa, že aj náš Stodola ako člen poroty Švajčiarskej zemskej výstavy parných strojov v Ženeve si tiež išiel pozrieť toto miesto.
Čitateľovi nemôžem nespomenúť, či rád sprostredkujem aj fakt, že v roku 1896 po zasadnutí prípravného výboru Medzinárodného kongresu matematikov Aurela Stodolu pozval riaditeľ polytechniky profesor Albín Herzog, člen mestskej rady, a poveril ho vedením projektových a realizačných pác na laboratóriu pre polytechniku. Dostal aj pozvánku na Prvý medzinárodný kongres matematikov ICM – International Congress of Mathematicians, kde aj predniesol príspevok.
Spomínam to zato, že ústredným heslom kongresu bolo viribus unitis, teda spoločnými silami. Žiaľ, dnes nám to chýba, naopak sme rozhádaní a roztrieštení. Otváraciu prednášku mal hádam najslávnejší matematik tých čias G. Poincaré. Prednášku mal aj A. Stodola. Svetovo uznávané kapacity v matematike neočakávali od mladého profesora prednášku s takým silným posolstvom pre človeka, hovoril o turbínach.
V priebehu rokov 1897-1889 sa dostavalo laboratórium, ktoré navrhol náš velikán. Na jar v roku 1900 bolo uvedené do prevádzky. Boli tam najdôležitejšie stroje tej doby a aj turbína. Svedkom slávnostného aktu bol ďalší významný Slovák a profesor Ľudovít Tetmajer.
Aurel Stodola po skončení školy začal pracovať v známej pražskej strojárskej firme Ruston, ktorá vyrábala parné stroje, okrem iných aj turbíny, údel nášho velikána. Aby čitateľ ocenil veľkosť diela A. Stodolu, odcitujem z diela Vzdelaní príbuzní od V. Leksu – Pichaniča:
„Turbína v sebe spája dva princípy – princíp mlynského kolesa a princíp parného stroja. Mlynským kolesom človek zapriahol do práce živly a parným strojom si tie živly skrotil. V turbíne sa energia prúdiacej tekutiny – vody, pary či iného plynu – premieňa na energiu mechanickú, a potom, ako nás M. Faraday naučil vyrábať elektrinu, aj elektrickú. Dnes bez práce turbín nie sú hádam ani tie koláče. Turbíny sú v turbodúchadlách áut, čerpadlách, poháňajú lietadlá, vrtuľníky, lode, ponorky a hlavne – vyrábajú absolútnu väčšinu elektrickej energie, ktorú si každodenne užívame.
Za tento mimoriadny vplyv turbíny na človeka vďačíme Aurelovi Stodolovi. Pri práci vo firme sa Stodola veľa naučí, veľa pochopí a ako správny inžinier dostane množstvo nápadov, ako turbínu vylepšiť. Tie sa šíria do sveta , až sa dostanú na jeho alma mater do Zürichu. Tam sa na svojho výnimočného študenta ešte stále pamätajú, a tak neváhajú a ponúknu mu profesorské miesto.“
V dielach a článkoch, ktoré som čítal sa písalo o kľúčových cnostiach A. Stodolu, medzi ktoré patrilo sebaovládanie, statočnosť, a spravodlivosť. Odcudzoval, žiadostivosť, strach, a hnev. Nevšedné pohľady autorov článkov a diel mi dali veľa a ma zaujali, získal som nielen nový pohľad na dielo velikána, ale hlavne to vo mne zanechalo, myslím si, nový rozmer, uvedomil, som si dôležitosť hĺbky poznatkov A. Stodolu.
Zanechal nám duchovné bohatstvo, urobil nám slávu a podnietil hrdosť.
Záver
Vyšla jedinečná publikácia Aurel Stodola od J. Banáša a podáva skutočne komplexný obraz o Aurelovi Bohuslavovi Stodolovi – velikánovi vedy a techniky. Za obsahom diela je ukryté doslova detektívne bádanie v mnohých domácich i zahraničných archívoch. Autorovo pojednanie o Stodolovi je doložené bohatým štúdiom korešpondencie a ďalšími archiváliami, tvoriacimi faktografický základ tejto monografie. Len keď spoznáme a pochopíme, čo všetko pre nás Stodolov odkaz znamená, získame priam hrdosť na Slovensko.
Aurel Stodola chodil na základnú školu v Mikuláši, strednú absolvoval v Levoči a Košiciach. Vysokú školu začal v Budapešti na technickej univerzite a dokončil ju na slávnom švajčiarskom Technologickom inštitúte ETH. Vedel dobre maďarsky a nemecky. Aj Aurel Stodola v živote zažil viac odbočiek, križovatiek, dôležitých uzlov a nových ciest pri svojom objavovaní. Pri čítaní prác o ňom som pre seba odkryl nový zdroj hrdosti – Slovensko bolo vždy významnou súčasťou vzdelaného sveta. Stodola, muž s nehasnúcou túžbu po poznaní a tvorbe by nám mal byť vzorom.
V Liptovskom Mikuláši máme Spoločnosť Aurela Stodolu, ktorej predsedom je RNDr. Marián Moravčík.
Aurel Stodola bol skutočný veľduch. Slovenskí technickí a prírodovední vedci nadviazali na jeho tvorbu. Som hrdý, že veľkých tvorcov sme mali aj v ekonomických vedách.
Prof. J. Husár
Bratislava 25/6/2024
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/spomienka-na-velikana/
Dodatok Mariána Moravčíka
Ďakujem pánovi profesorovi Husárovi za osobnú spomienku na rodáka zo Slovenska, ktorý sa veľmi významnou mierou, doteraz u nás nedocenenou, zaslúžil o rozvoj vedecko-technickej revolúcie.
Na našej stránke (Belobog.sk) budeme v nasledujúcich týždňoch prinášať viaceré podrobnosti a príbehy zo života Aurela Stodolu, ktoré sú málo známe a neboli zatiaľ publikované po slovensky.
